Prečítajte si rozhovor, ktorý poskytli tlačovej agentúre TASR:

Od pondelka sa do škôl budú môcť vrátiť žiaci prvého stupňa základných škôl, deti v materských školách a stredoškoláci v končiacich ročníkoch. Najmä stredoškoláci v školách fyzicky neboli pár mesiacov. Aký bude podľa vás návrat žiakov do školských lavíc? Ako to môže na nich po dlhých týždňoch odlúčenia a sociálnej izolácie vplývať?

Erik Papp (psychológ VÚDPaP): „V jednotlivých vekových obdobiach mohli deti rôznou intenzitou prežívať dopady COVID 19 a sociálnu izoláciu – od úzkosti, hnevu, frustrácie, až po bezradnosť, strach o život svoj a svojich blízkych, ale aj pocity viny. Niektorým to bolo jedno, niekto sa úzkostlivo sledoval a sleduje.

Bez ohľadu na vek je v každom prípade jednou z úloh učiteľov a odborných zamestnancov školy dať žiakom po návrate do tried priestor pre ventiláciu predchádzajúcich zážitkov, ako aj sociálnej izolácie s možnosťou porozprávať sa navzájom medzi sebou, aj s učiteľom napr. formou rannej komunity, ranného kruhu. Je potrebné nájsť si čas vypočuť každé dieťaťa, ako aj usmerniť komunikáciu detí medzi sebou, vyhradením času v triede a vo vyučovaní a predísť tak napr. vyrušovaniu detí počas vyučovania.

Deti sa však už celkovo tešia do školy a toto je možné využiť ako povzbudenie ich motivácie do vzdelávania tak, aby sa využila ich vnútorná motivácia vzdelávať sa.

Mnohí sa môžu cítiť zo začiatku zo všetkého unavení, smutní, psychicky vyčerpaní. Ľahko sa rozrušia, rozčúlia. Môžu mať problémy so spánkom, či s prijímaním potravy. Väčšina prejavov je dočasných a časom pominie. Preto je potrebná istá zhovievavosť pri posudzovaní disciplíny a žiakom treba pomôcť ovládať svoje pocity a emócie. Musia ich postupne opäť dostať pod kontrolu a to tým, že im minimálne vysvetlíte, že uvedené (možno aj pre nich samotných nepríjemné správanie a prežívanie) je po vypätých psychických situáciách bežným javom a existuje riešenie na návrat do normálu.“

A keďže nikto z nás nedokáže predvídať, ako sa proces vysporiadavania sa s predchádzajúcimi týždňami bude diať u jednotlivých detí, základným princípom úspechu je zosieťovanie všetkých v jeho okolí a vzájomné informovanie sa o všetkom, čo sa s dieťaťom dialo a v najbližšom období bude diať.

Zatiaľ nie je známe, kedy sa vrátia naspäť do škôl aj žiaci druhého stupňa základných škôl a ostatní stredoškoláci. Aký vplyv to má na tieto deti – predsa len v škole už neboli dlhé mesiace?

Bronislava Kundrátová (psychologička VÚDPaP): Škola predstavuje sociálne spoločenstvo. Deti potrebujú niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva. Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede – medzi učiteľom a žiakmi, ani medzi žiakmi navzájom. Žiaci druhého stupňa aj stredoškoláci sa nachádzajú vo vývinovej fáze, keď sa potrebujú prirodzene osamostatňovať a vzďaľovať od rodičov. Dôležité miesto pre nich predstavuje kolektív rovesníkov a škola. Pre dieťa v období puberty a adolescencie rovesnícke skupiny nadobúdajú väčší význam.

Môže sa stať, že u týchto detí začína narastať frustrácia, depresia a možno aj motivácia učiť sa?

Beáta Sedláčková (psychologička VÚDPaP): Chýbajúce reálne sociálne kontakty a nútená izolácia môžu mať na množstvo detí devastačný vplyv, ktorého hĺbku nedokážeme v súčasnosti odhadnúť. Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy.

Alena Kopányiová (psychologička VÚDPaP): Dlhodobejšia absencia prežívania autentickej sociálnej dynamiky vzťahov s rovesníkmi, ako aj vo vzťahu k autorite učiteľov, bude mať pravdepodobne dopad na ich socializáciu v ďalšom období. Dlhodobé odlúčenie od rovesníkov môže mať negatívny vplyv na sociálne väzby detí, na rozvoj ich individuálnych komunikačných zručností, empatie, emocionálneho prežívania a pod.

Na druhej strane, trávenie času detí s rodičmi vedie k posilneniu ich vzájomných vzťahov, a ten je pre deti dôležitým zdrojom odolnosti a zvládania náročnejších životných situácii. Aj keď celkovo zvládanie vzťahu rodič – pubescent nie je jednoduché ani za normálnych okolností.

Obracajú sa na VÚDPaP a na vašich psychológov rodičia, ktorí si z dôvodu tejto pandémie nevedia poradiť s deťmi, pretože sa u nich prejavili problémy ako napríklad frustrácia, depresia alebo strata motivácie? koľko rodičov denne približne, resp. možno týždenne alebo mesačne sa na vás obracia?

Bronislava Kundrátová (psychologička VÚDPaP): Na linkách pre rodičov, ktorú sme zriadili vo VÚDPaPe od polovice januára, sme prijali viac ako 70 žiadostí o pomoc: veľká časť rodičov sa obracia na odborníkov v súvislosti s obavami závislosti svojich detí na počítači. Aktuálne sú ich obavy spojené so sociálnou izoláciou a prejavmi apatie, až depresie detí, ktoré odmietajú napr. chodiť von, z bytu. Niektoré deti nevyšli z domu mesiace, chýbajú im kamaráti a rodičia im nedokážu nahradiť rovesnícke kontakty.

Obracajú sa na nás aj rodičia, ktorí sú na výchovu a teraz aj vzdelávanie svojich detí sami. Odmietajú nahrádzať pedagóga, keď nefunguje online vzdelávanie (učitelia len zadajú úlohy na týždeň) alebo s rodičmi konzultujeme ako riešiť disciplinárne prehrešky detí v súvislosti s dištančným vzdelávaním (napr. nahrávanie videí pedagógov, neochota a odmietanie zapnúť si video počas vzdelávania, odmietanie vypracovať domáce úlohy a pod.).

Alena Kopányiová (psychologička VÚDPaP): Rodičia na Slovensku majú k dispozícii odborníkov v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v každom okresnom meste, s ktorými sa môžu spojiť dištančne.


Ako zvládať rôzne náročné situácie si rodičia môžu vypočuť aj v podcastoch VÚDPaP Nahlas o deťoch (Spotify, Soundcloud a ďalšie)

Kontakty pre rodičov, ktorí potrebujú poradiť: potrebujem-poradit@vudpap.sk

V pracovných dňoch od pondelka do piatka od 9.30 – 16.00 je bezplatne k dispozícii psychológ na čísle 0910 234 860,
konzultovať problémy so špeciálnym pedagógom môžu rodičia v utorok a stredu na čísle 0910 361 252.