Ktoré hlavné aktivity sú súčasťou národného projektu?

Národný projekt máme koncipovaný do jednej hlavnej aktivity – Vytvorenie a zavedenie štandardov v systéme výchovného poradenstva a prevencie (VPaP). Stojí na štyroch „nohách“ – podaktivitách. Prvá z nich – Tvorba štandardov – má cieľ vytvoriť, overiť a multiplikovať štandardy minimálnej kvality pre efektívne fungujúci systém VPaP založený na multidisciplinárnom prístupe pre inklúziu. To znamená, že vytvoríme to, čo v súčasnom systéme VPaP najviac chýba – jednotný rámec pre procesy, postupy, úlohy  kľúčových aktérov, ktorí svojou odbornou činnosťou pomáhajú deťom a ich rodinám žiť kvalitný a spokojný život. Pri tvorbe štandardov je nevyhnutné zmapovať a zreflektovať súčasnú dobrú prax, nájsť a pomenovať modely multidisciplinárnej spolupráce, ktoré prinášajú efektivitu a pozitívny dopad na deti a ich rodiny. V druhej aktivite budeme priamo vzdelávať odborných a pedagogických zamestnancov a tvoriť výstupy pre kontinuálny rozvoj súčasných aj budúcich ľudských zdrojov pre systém VPaP. Budeme realizovať sociálno-psychologické výcviky, vzdelávanie v terapeutických metódach a prípravu supervízorov. Zároveň budeme vzdelávať odborných a pedagogických zamestnancov v oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva. Tretia aktivita je o cielenej podpore školských zariadení VPaP a Špeciálnych výchovných zariadení v implementácii štandardov, o podpore inštitucionálneho rozvoja Centier pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie, Centier špeciálnopedagogického poradenstva aj špeciálnych výchovných zariadení. Projektové tímy vo všetkých ôsmich krajoch Slovenska budú pomáhať pri mapovaní inštitucionálnych potrieb vo vzťahu k štandardom, pomôžu im nastaviť stratégiu rozvoja a zároveň budú pomáhať pripravovať a rozbiehať menšie projekty jednotlivých inštitúcií. Okrem cielenej podpory inštitúcií sa v tejto aktivite zameriame aj na celkový kvalitatívny rozvoj systému VPaP, inovácie a na nesmierne potrebnú medzirezortnú spoluprácu. Štvrtou „nohou“ národného projektu je zabezpečenie finančného, ekonomického a administratívneho riadenia všetkých odborných aktivít.

Aké profesie tvoria projektový multidisciplinárny tím?

Odpoviem v dvoch rovinách. Projektový multidisciplinárny tím sme vlastne my, ľudia v projektovej matici – je to tím expertov, praktikov, ale aj rodičov, špecialistov, manažérov, eurofondových profesionálov, kolegov z administratívy a tiež ide o  naše regionálne tímy. Teda pestrá zmes rôznych profesií, avšak so spoločným menovateľom – spolu pomáhať meniť a zlepšovať systém VPaP kvôli našim deťom a ich rodinám. Druhá rovina: kto má byť prítomný a podieľať sa na pomoci dieťaťu/žiakovi a jeho rodine, a to nielen pri intervencii, ale aj v prevencii, skrátka pri všetkých procesoch a službách, ktoré patria k výchovnému poradenstvu a prevencii? Ak by som bola schopná vymenovať vyčerpávajúci zoznam a úlohy všetkých aktérov v každom momente a životnej situácii dieťaťa/žiaka,  kľúčová odborná aktivita národného projektu by bola zbytočná.

Mnohých ľudí už teraz zaujíma, kedy budeme vidieť prvé výsledky projektu v praxi. Kedy vstúpia štandardy do platnosti?

Na vytvorenie základných štandardov si v projekte stanovujeme rok. Do tohto termínu zahŕňame ich samotnú tvorbu, ale aj odbornú diskusiu a zapracovanie pripomienok. Prvé výsledky by mali byť na svetle odbornej diskusie v priebehu januára – februára 2020, na prelome jari a leta 2020 budú štandardy na svete a následne vstúpia do platnosti. Pristupujeme k nim ako k výstupu, ktorý si bude vyžadovať pravidelnú aktualizáciu, doplnenia, ďalšie rozpracovanie pre špecializované oblasti a témy. Ale tie základné chceme mať vonku o rok.

Do akej miery budú štandardy záväzné pre systém VPaP?

Štandardy obsahovo napĺňajú kompetenciu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ktorá je presne definovaná v paragrafe 14 ods. 6, písm. r) zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý sa stal účinným 1.1.2019. Na základe vyjadrenia Sekcie legislatívno-právnej MŠVVaŠ SR, ktoré sme dostali vo fáze prípravy národného projektu predpokladáme, že štandardy budú prijaté formou pokynu ministra. Ich kvalitatívne naplnenie bude povinné pre všetky školské zariadenia VPaP v sieti. Keďže VÚDPaP je jediná inštitúcia s kompetenciu metodického usmerňovania všetkých zložiek systému VPaP, máme status, ale aj zodpovednosť. Vytvorenie kvalitného výstupu je z nášho pohľadu jednou z dvoch rovnako dôležitých súčastí prijatia štandardov. Tou druhou je práve cielená podpora všetkých inštitúcií v sieti, aby sa im podarilo štandardy implementovať.

Akým spôsobom prispeje národný projekt k rozvoju odborných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov systému VPaP?

Veríme, že efektívnym a citeľným. Rozvoj odborných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov je a bude stále aktuálnou témou. V tomto národnom projekte sú dve roviny: priame vzdelávanie a tvorba výstupov pre kontinuálny rozvoj ľudských zdrojov pre systém VPaP. Kolegovia z praxe budú mať príležitosť priamo sa vzdelávať v kľúčových odborných kompetenciách prostredníctvom dlhodobých výcvikov. Zároveň budeme vzdelávať odborníkov/špecialistov a tiež pedagógov MŠ, ZŠ, ŠZŠ a SŠ v oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva. V tvorbe výstupov pre kontinuálny rozvoj ľudských zdrojov sa budeme venovať napríklad tvorbe vzdelávacích programov pre OZ a PZ, mapovaniu výchovných, preventívnych programov pre žiakov, ale aj študijným programom na VŠ, ktoré pripravujú budúcich kolegov pre poradenský systém v školstve. Na prípravu a rozvoj ľudských zdrojov sa pozrieme aj z pohľadu potrieb praxe, aj z pohľadu potrieb systémových nastavení a potrieb neustáleho zvyšovania kvality či už multidisciplinárnej spolupráce v rámci inštitúcií (školy, centrá, špeciálne výchovné zariadenia) alebo spolupráce medzi profesionálmi v rôznych rezortoch. Téma rozvoja ľudských zdrojov je nesmierne široká, takže naším nevyhnutným prvým krokom v projekte bude stanoviť si priority a reálne naplniteľné témy v súlade s cieľom národného projektu.

Kto by mal participovať na tvorbe štandardov?

Ľudia, ktorí chcú uchopiť spoluzodpovednosť za skvalitnenie výchovného poradenstva a prevencie v školstve. Na jednej strane sú to metodici, akademici a odborníci na tvorbu systémov, ďalší kľúčoví kolegovia sú praktici – profesionáli, pôsobiaci v školských zariadeniach systému VPaP a špeciálnych výchovných zariadeniach – štátnych aj neštátnych, zástupcovia asociácií (napr. logopédi, školskí psychológovia, výchovní poradcovia a pod.). Treťou rovnako dôležitou skupinou sú rodičia. V súvislosti so štandardami myslíme aj na decíznu sféru a tiež na kolegov z iných rezortov – sociálneho, zdravotníckeho, rezortu vnútra, súdnictva, pretože máme spoločnú cieľovú skupinu. Cieľovú skupinu vnímam nielen v zmysle legislatívneho vymedzenia pojmov dieťa, žiak, mládež, študent od 0 rokov do ukončenia prípravy na povolanie. Mám na mysli širší kontext, kvalitu života detí a ich rodín, zahŕňajúc prostredie, komunitu v ktorej žijú.

Budú spomínané štandardy reflektovať skúsenosti pedagogických a odborných zamestnancov z praxe?

Áno. Nevyhnutne. Bez nich by štandardy nemohli byť akceptované v praxi a stali by sa výstupom „o nás bez nás“. Predstavme si, že vytvoríme úžasnú špičkovo dizajnovú kolobežku, ktorá spĺňa všetky ergonomické požiadavky, má do detailov vyšperkované rôzne mini zariadenia, štyri rýchlostné prevody, vymeniteľné pneumatiky a ďalšie majstrovské kúsky. A my by sme očakávali jej závratný úspech na trhu bez toho, aby sme do jej vývojovej fázy prizvali tých, ktorí sa na nej majú denne voziť do práce. Kúpite takú?

Pri štandardoch potrebujeme reflektovať nielen skúsenosti „jazdcov“, ale aj ich klientov.

Nebudú štandardy nadmerne zasahovať do “odbornej slobody” či “diagnostickej a poradenskej úvahy” odborníka, založenej na bohatých skúsenostiach?

Snažím sa uchopiť slovné spojenie „nadmerný zásah“ – evokuje mi diskomfort a istú mieru obáv. Obe sú na mieste, pretože rozbiehame zmenu. Aj keď sa zhodneme, že systém VPaP potrebuje kvalitatívny posun a je nám všetkým jasné, čie záujmy a prospievanie sú v centre pozornosti, je to zatiaľ abstraktná rovina, hoci jasne identifikovaná a pomenovaná. Prirodzene sa vynára otázka: „Čo to znamená pre moju prácu? Čo to znamená pre moju inštitúciu? Príde deň, keď niekto zvonku bude hodnotiť moje/naše osvedčené metódy, postupy?…“ Áno, príde, ale nebude to tento týždeň, ani tento mesiac. Máme čas sa pripraviť.

Štandardy tvoríme preto, aby sa mali o čo oprieť ako rodičia, tak aj odborníci – poskytovatelia poradenstva. Našou snahou pri tvorbe štandardov bude odborný konsenzus, nie kompromis. Oprieme sa o dobrú prax, expertnú skúsenosť. Mnohé postupy vrátane multidisciplinárnej spolupráce sú už dnes nastavené aj realizované vynikajúco, nebudeme stavať „na zelenej lúke“.

Nečakáme, že tvorba tak zásadného systémového výstupu v expertných skupinách prebehne bez vyplavovania adrenalínu, nezhôd či diskusie. A to je v poriadku. Ak by tvorbu štandardov sprevádzala emocionálna plochosť, znamenalo by to, že sme niekde po ceste urobili veľkú chybu. Opäť podčiarknem, že štandardy budú tvoriť okrem iných skupín práve praktici, teda kolegovia, ktorí sú denno-denne v kontakte s klientom. Podľa mňa ideme správnou cestou – ak chceme „dokolobežkovať“ do cieľa, vytvoriť a prijať kvalitné systémové pravidlá, ľudia potrebujú byť zapojení do procesu od začiatku, podieľať sa na všetkých krokoch zmeny. Inak môžeme čakať, že miera ochoty prevziať zodpovednosť za kvalitatívny posun sa priblíži k nule a záťaž ležiaca na bedrách nositeľov zmeny bude neúnosná.

Pomôže nám národný projekt aj pri implementácii štandardov do praxe?

Áno. To je podstata jednej odborných aktivít. Jednou z úloh projektového tímu je spolutvorba dopytovo orientovanej výzvy v spolupráci s MŠVVaŠ SR, ktorá prinesie príležitosť inštitúciám zabezpečiť si lepšie vybavenie, vzdelávanie pre svojich zamestnancov, či potrebné nástroje – napr. pomôcky, testy a pod., šité na mieru svojich potrieb. Prostredníctvom regionálnych tímov pomôžeme inštitúciám (CPPPaP, CŠPP, ŠVZ) zmapovať ich špecifické potreby vo vzťahu k naplneniu základných štandardov. Následne pri príprave stratégie im pomôžeme vyjasniť priority v prepojení na ich vlastné ambície v rozvoji – napríklad, ak sa budú chcieť špecializovať v poskytovaní poradenstva niektorej špecifickej skupine klientov. Zároveň budeme nápomocní pri príprave a rozbiehaní menších projektov, dopytovo orientovaných. Mnohé zariadenia majú excelentné skúsenosti s realizáciou projektov z rôznych grantov či fondov, mnohým však chýba projektový tím. V národnom projekte, resp. vo VÚDPaP-e máme byť oporou pre všetky zložky VPaP, takže našu tretiu aktivitu sme nadizajnovali ako príležitosť pre CPPPaP, CŠPP, ŠVZ bez rozdielu zriaďovateľa. Rovnosť šance pre všetkých je predsa jeden z pilierov inklúzie, nemá zastávať len rolu dobre znejúceho hesla v názve projektu.