Nástup do materskej školy je prvým veľkým míľnikom v živote dieťaťa. Podľa psychologičky Mgr. Beáty Sedláčkovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie  ide o skúšku z odlúčenia, na ktorú by sme mali dieťa postupne pripravovať. Ako priznala v podcaste Nahlas o deťoch, „z dieťaťa sa stáva samostatná bytosť, ktorá si hľadá svoje miesto v kolektíve rovesníkov. Učí sa správnej interakcii s prvou autoritou vo svojom živote – pani učiteľkou. Učí sa aj to, ako sa jej nebáť, ak má zvučnejší hlas ako rodičia, ako ju o niečo poprosiť, vyjadriť svoje obavy. To všetko sú pre jeho život nesmierne dôležité veci.“

Kto nástup do škôlky zvláda horšie – deti alebo samotní rodičia?

Niekedy sú na tom naozaj  horšie samotní rodičia. Problém je, že ak sú úzkostnejší, majú obavy a sústredia sa na možné problémy a úskalia, prenášajú takéto obavy a prežívanie na dieťa. Špeciálne dieťa a matka sú ako prepojené nádoby. Ak je matka z nástupu dieťaťa do škôlky úzkostná, dieťa horšie prežíva adaptačnú fázu. Ak naopak rodičia dieťaťu s úsmevom dôverujú, že to zvládne, prenáša sa to aj na dieťa. Samozrejme, do situácie vstupujú aj iné premenné.

Aké?

Napríklad povaha dieťaťa, prípadné problémy vo vývine, celková rodinná situácia. Niekedy je lepšie, ak dieťa privedie ráno do škôlky druhý rodič, alebo starí rodičia.

Ako máme pred dieťaťom o škôlke hovoriť ?

Pravdivo. Sami nevieme presne, čo sa bude diať a aké to bude. Dieťa by malo cítiť, že my sami sme v poriadku. Malo by pociťovať našu dôveru v jeho vlastné sily, že to zvládne. Zároveň ho  treba ubezpečiť, že sme tu preňho, ak bude potrebovať našu pomoc. Vôbec by sme nemali škôlkou dieťa strašiť ale ani ju nadmerne chváliť. Treba úprimne priznať, že sa môžu vyskytnúť aj problémy, ktoré spolu prekonáte.

Ako dieťa na škôlku máme pripraviť? Pomáha niečo?

Je dobré, ak sa o škôlke s dieťaťom rozprávame, aby malo približnú predstavu, čo ho čaká. Pomáha, ak sa idete pozrieť na deti, ktoré sa hrajú na dvore škôlky, dobré je navštíviť škôlku počas dňa otvorených dverí.  Dôležité je prispôsobiť režim tomu, ktorý býva v škôlke. Nechávajte dieťa stretávať sa s inými deťmi. Navštevujte ihriská, materské centrá, dieťa treba socializovať.

Často je veľmi ťažké sa s dieťaťom ráno rozlúčiť, ak už do škôlky chodí. Čo nám radíte?

Buďte pozitívne naladení, sami potrebujete byť v dobrom psychickom stave. Proces lúčenia zbytočne nepredlžujte a ak si aj dieťa ťažko zvyká, dochádzku neprerušujte, ak  to nie je nutné z dôvodu choroby.  Dieťa by malo mať zvládnutú fázu stálosti objektu – matky. To znamená, že  by malo vedieť zostať už pred nástupom do škôlky s niekým iným ako s matkou. Najprv na kratší čas – pol hodinu, hodinu, potom aj na noc. Potrebuje získať skúsenosť, že matka je stály objekt aj keď odíde, že sa k nemu znova vráti  a nezmizne. Musí vedieť, že je bezpečné sa od matky odlúčiť.  Pri komunikácii s pani učiteľkou sa snažíme zistiť, ako sa dieťa prejavuje v triede, či plače aj po odchode rodiča. Deti väčšinou plačú pred triedou pri rodičovi, v triede už nie. Prvé týždne sú deti v roli pozorovateľov, do spoločných aktivít sa možno zapájajú menej. Pani učiteľka môže ráno pomôcť plačlivému dieťaťu vhodne sa zapojiť do diania v triede.

 Čo všetko musí dieťa vedieť zvládnuť, aby bolo prijaté do škôlky?

Ide o praktické schopnosti aj psychické predpoklady – emocionálne zvládanie záťažovej situácie odlúčenia od rodičov.  Musí byť bez cumľa a plienok. Väčšina škôlok prijme dieťa až potom, ako je „odplienkované“. Dieťa by malo vedieť používať toaletu, nebáť sa sadnúť si na záchod. Aj počas obedného spánku by malo ostať suché. Malo by sa  samostatne obliecť a vyzliecť. Pani učiteľka mu pritom pomôže, ale základ by už dieťa malo dokázať. Samostatne jesť, zatiaľ aspoň lyžicou, piť z pohára, zostať sedieť pri stole v jedálni. Malo by vedieť pozdraviť, vyjadriť svoje potreby. Vedieť používať vreckovky a vyprázdniť si nos, umyť si ruky. Poznať svoje veci, nájsť skrinku, svoje topánky, vetrovku.  A ako sme hovorili, psychicky  sa musí vedieť  odpútať od rodičov.  Malo by  vedieť komunikovať s okolím. Reč ešte nemusí byť dokonalá, musí však vyjadriť svoje potreby a dorozumieť sa s pani učiteľkou a rovesníkmi. Malo by sa vedieť aspoň na chvíľu sústrediť na cielenú činnosť.

Poďme späť k zápisu – Čo čaká deti na zápise?

Do niektorých škôlok prichádzajú na zápis aj deti, inde prinesú prihlášku iba rodičia. Zápis do škôlky je dobrý spôsob, ako sa dieťa môže zoznámiť s prostredím, uvidí iné deti aj priestory, ktoré bude navštevovať. Pani učiteľky je potrebné informovať, ak má dieťa nejaký problém, zaostáva v niektorej oblasti vývinu – napríklad ak ešte nerozpráva, je veľmi živé – instabilné, ťažšie usmerniteľné, nemá zvládnuté fyziologické potreby. Vhodné sú aj dni otvorených dverí, keď sa deti môžu prísť pozrieť do škôlky na pani učiteľky a starších kamarátov.

Čo hovoríte potom na takzvané adaptačné pobyty? Na to, že matka môže zostať v škôlke s dieťaťom ako pozorovateľ. Môže to pomôcť dieťaťu?

Adaptačné pobyty sú účinný spôsob, ako pomôcť dieťaťu prekonať obavy z nástupu do škôlky. Neplatí, že dieťa treba hodiť do vody, aby si zvyklo. Tak to bývalo v minulosti. Adaptačný pobyt by mal byť individualizovaný – každé dieťa je jedinečné a vyhovuje mu niečo iné. Všeobecne v triede rodič prítomný nebýva – ak má dieťa dlhší čas problémy, môže čakať v priestoroch škôlky, postupne sa predlžuje jeho vzdialenosť, až dieťa zvládne pobyt bez rodiča. Vhodná je postupná adaptácia dieťaťa na škôlku – trvajúca približne mesiac. Začne sa hodinou až dvomi doobeda počas prvého týždňa, potom celé doobedie, neskôr s obedom, nakoniec aj s odpočinkom a olovrantom. Samozrejme, každé dieťa je individualita a vyhovuje mu niečo iné. Pani učiteľka môže v procese adaptácia dieťaťa veľmi pomôcť. Odporúčam rodičom aktívne s  učiteľkami komunikovať, vymieňať si informácie o prežívaní dieťaťa. Dieťa prežíva úplne novú a vyčerpávajúcu skúsenosť, môže byť zvýšene unaviteľné. Môžeme mu pomôcť sa skamarátiť s dieťaťom z triedy, pozvať ho k nám na návštevu, aby malo dieťa v škôlke oporný bod. Pomáha aj vziať si so sebou do škôlky obľúbenú hračku. O škôlke komunikujeme v primeranom rozsahu, nezabúdame na bežný život a iné spoločné aktivity. Takisto vyjadreniu obáv dieťaťa ponecháme primeraný rozsah. Niekedy stačí informácia, že zajtra to bude podobné ako dnes. Alebo povieme: „Aj ja som chodila do škôlky, tiež som sa niekedy bála alebo sa mi nechcelo ísť.“  Odporúčam predĺžené adaptačné ťažkosti konzultovať so psychológom.

Sú vo výhode deti, ktoré chodili do jaslí?

Myslím si, že áno. Za predpokladu, že sa im podarilo naviazať v ranom detstve na rodiča. Pani učiteľky hovoria, že deti z jaslí sú samostatnejšie pri obliekaní, stravovaní, sú oboznámené, ako funguje režim. Neplatí to však paušálne – aj deti z jaslí môžu byť úzkostnejšie, nemusí im hneď vyhovovať nové prostredie alebo osobnosť novej pani učiteľky.

Aké sú úskalia, s ktorými sa budeme musieť po zápise do škôlky ako rodičia popasovať?

Častá chorobnosť dieťaťa po nástupe do škôlky, keď sa buduje jeho imunitný systém a zhoršená adaptácia môžu byť prepojené. Dieťa je pár dní v škôlke, začína si zvykať, ochorie, týždeň dva je doma a začína si zvykať znova. Nejaký čas teda môže trvať, kým sa zníži chorobnosť dieťaťa.

Keď sa dieťa na škôlku neteší – čo môže pomôcť?

Môže ísť do škôlky ráno s kamarátom, zobrať si so sebou obľúbenú hračku. Dôležitá je otvorená komunikácia  s pani učiteľkami, ak má dieťa akýkoľvek problém. Pri problémoch s adaptáciou je úzka spolupráca rodiny a škôlky veľmi dôležitá.

Je aj skupina rodičov, ktorí dieťa nechcú dať do škôlky – bude dieťa, ktoré do škôlky nepôjde, ochudobnené?

Bude ochudobnené o možnosť naučiť sa vhodne fungovať v rovesníckom kolektíve a nájsť si svoje miesto v sociálnej skupine. Príde o to, že sa môže hrať s rovesníkmi. Známy detský psychológ Zdenek Matejček voľakedy povedal: deti by si jasle sami nevymysleli, škôlku áno.
Škôlka je príprava na školu a ďalší život, keď fungujeme v medziľudských vzťahov – v práci, vo vlastnej rodine, v priateľských a partnerských vzťahoch.