Jedným z cieľov transformácie systému poradenstva a prevencie je posunúť filozofiu aj prax financovania zariadení od „orientácie na kvantitu“ k „orientácii na kvalitu“. Zmenou financovania MŠVVaŠ SR zároveň reflektuje na spätnú väzbu zariadení v systéme poradenstva a prevencie (ďalej len „zariadenia“) o ich aktuálnom podhodnotení a nejednotnom systéme financovania.
Od septembra 2021 do konca augusta 2022 zaznamenávajú štátne aj neštátne zariadenia čas strávený jednotlivými odbornými činnosťami v systéme EvuPP. Viacerí riaditelia a riaditeľky sa pýtajú, či samotný zber dát vedie k okamžitej zmene financovania. Nie je tomu tak. Získané dáta budú predmetom diskusií v expertných skupinách, v ktorých budú zastúpení predstavitelia štátnych aj súkromných zariadení. Následné kroky priblížila pani Sládečková, Generálna riaditeľka sekcie financovania regionálneho školstva.
„Nasledujúci rok 2022 nedochádza k žiadnej legislatívnej zmene financovania štátnych, ani neštátnych zariadení. V prípade prijatia a podpisu novely zákona 245 bude v roku 2023 systém financovania naďalej rovnaký( štátne poradne budú financované zo ŠR a neštátne poradne z DPFO) a budú vykonané len drobné úpravy ( v prípade financovania štátnych poradní bude potrebné upraviť NV 630 a v prípade neštátnych poradní NV 668). Podstatou úprav bude zmena CPPPaP, CŠPP na CPP (reflektujúca prípadné spájania zariadení). V priebehu dvoch rokov bude prebiehať nastavenie nového systému financovania, ktoré vojde do platnosti od 1.1.2024. K nastaveniu nového systému financovania sa v marci 2022 uskutoční zisťovanie typov zariadení, ktoré v zmysle novely zákona 245/2008 vzniknú od 1.1.2023. Následne sa budú analyzovať dáta a nastavovať a testovať nové kritériá a parametre financovania. Kritériá budú nastavované na základe dát získaných prostredníctvom systému EvuPP, preto je dôležité, aby boli údaje doňho zadané korektne.“
V nasledujúcich riadkoch Vám priblížime, ako aktuálna práca s EVUPP súvisí s novou filozofiou financovania.
Zaznamenávanie času stráveného konkrétnou odbornou činnosťou (so zohľadnením špecializácie a náročnosti jej výkonu) je prvým krokom nastavovania nového systému financovania. Zabezpečuje, že následné diskusie k financovaniu v expertných skupinách budú v maximálnej možnej miere reflektovať realitu práce zariadení. Zberom dát vznikne vôbec prvý prehľad o náročnosti odbornej starostlivosti o klienta. Zachytenie časových údajov o jednotlivých činnostiach napomáha vyjasniť a nastaviť finančné nároky vo vzťahu k ľudským zdrojom a ich náročnosti na odborné zabezpečenie. Zároveň sa získa realistický pohľad na mieru podhodnotenia, ktorú teraz nie je možné definovať, keďže k nej chýbajú nevyhnutné dáta.
Pre pochopenie účelu zberu dát je kľúčové rozumieť, že:
- Získavané údaje mapujú celkový čas trvania jednotlivých úkonov (bez ohľadu na to, či časť úkonu prebehla napr. ráno a časť popoludní), tzn. výsledkom mapovania bude prehľad reálnej časovej náročnosti odborných činností (priamou s klientom, alebo nepriamou), so všetkými jej obsahovými a administratívnymi náležitosťami.
- Vyhodnocovaná bude časová náročnosť jednotlivých odborných činností (so zohľadnením špecializácie a náročnosti ich výkonu) – nie množstvo vykonaných odborných činností za deň. Dáta tak poskytnú odpoveď na otázku: ako potrebujeme navýšiť financie na ľudské kapacity? Koľko človeko-hodín ideálne potrebujeme na zabezpečenie potrebných odborných činností pre klienta?
- Pri vyhodnocovaní časových dát z celého Slovenska a zo všetkých typov zariadení bude sledovaný medián, nie priemer času stráveného na odbornej činnosti. Znamená to, že budeme mať obraz aj o prípadných výrazných rozdieloch – medzi regiónmi, typmi zariadení a pod.
- Po ukončení zberu dát bude ďalším krokom nastavovania nového systému financovania práca v expertných skupinách: Prehľad získaných dát – mediánov pre jednotlivé odborné činnosti, aj prípadných výrazných rozptylov a ich dôvodov, či vplyvu pandemickej situácie na výsledné dáta bude po septembri 2022 predmetom diskusie v expertných skupinách za účasti zástupcov štátnych aj neštátnych zariadení poradenstva a prevencie.
Rozumieme, že mapovanie údajov o činnostiach môže vyvolávať dojem, že dôjde k tlaku na maximalizáciu množstva činností – kvantitu. Ako približujú body vyššie, toto nie je cieľom a zámerom zberu dát. Ak zber dát povedie k nereálnemu obrazu o časovej náročnosti jednotlivých odborných činnosti, nový systém financovania bude taktiež skreslený a nepodporí kvalitu a lepšie podmienky práce zariadení.
Pre úspešné naplnenie novej filozofie systému financovanie je preto nevyhnutné, aby údaje zadané do EVUPP boli úplne korektné a vytvorili v maximálnej možnej miere realistický obraz o časovej náročnosti odborných činností.
Bol tento článok pre Vás nápomocný? Máte ďalšie otázky? Dajte nám prosím vedieť na reforma.centier@minedu.sk.
