Odborný postup Dieťa po udalosti s traumatickým potenciálom

Psychickú traumu možno charakterizovať ako dôsledok udalosti, ktorá presahuje schopnosť jedinca zvládať záťaž z nej plynúcu. Nejde teda o udalosť samotnú, ale o jej dôsledok. Za traumatizujúcu udalosť považujeme takú, ktorá človeka ohrozuje, no on ju nedokáže ovplyvniť, ostáva bezmocný, vystavený jej pôsobeniu, pričom často, avšak nie vždy, zažíva intenzívne pocity strachu až hrôzy. Udalosť celkovo prevyšuje aktuálnu kapacitu jedinca na zvládanie a integrovanie.

Odborný postup Smútkové poradenstvo a dieťa

Smrť je zásadnou zmenou vo fungovaní rodiny. Smrť rodiča, súrodenca, spolužiaka, alebo učiteľa,  prípadne spôsob, akým smrť nastala, môže byť potenciálne traumatickým zážitkom. Ak sa dospelí (rodičia, blízki, odborníci) snažia deti uchrániť pred smútením, izolujú ich od spoločného trúchlenia a spoločnej útechy, ako aj od sociálnej opory. Dieťa potrebuje vidieť, že dospelí tiež smútia, pozorovaním kultúry sa učí, čo sa od neho očakáva, ako sa má správať, ako ostatní zaobchádzajú so stratou po smrti blízkeho. Dieťa potrebuje od dospelých počuť, ako sa cítia, vysvetlenie, že tieto pocity nebudú trvať navždy a že to zvládnu spoločne. Smrť spolužiaka/čky, kamaráta/tky, či iného rovesníka/čky (napr. aj keď je len sprostredkovaná medializáciou)  môže byť šokom, pretože deti skôr vnímajú, že zomierajú dospelí, nie deti.

Všetky odborné postupy nájdete TU.