Oteckovia na materskej – pre a proti

Ak rodičia uvažujú o takejto výmene v útlom veku dieťaťa, odporúčala by som, aby si zistili čo najviac o vývinových obdobiach dieťaťa, pretože nie všetky sú rovnako vhodné na odlúčenie od matky. Rada by som im preto aspoň v krátkosti priblížila jednotlivé vývinové obdobia dieťaťa, a to hlavne z hľadiska jeho sociálneho a osobnostného vývinu.

V prvých mesiacoch života dieťaťa, až do konca prvého roka, sa dôraz kladie hlavne na výživu dieťaťa. Nedostatočná výživa spomaľuje zrenie centrálneho nervového systému, telesný rast a tak i vývin psychických funkcií a procesov. Väčšina matiek v tomto období dojčí svoje dieťa. Pri dojčení si dieťa vytvára emocionálny vzťah s matkou prostredníctvom fyzického kontaktu, verbálnej, neverbálnej komunikácie. Postupne si vytvára vzťahy aj na iné konkrétne osoby (otec, súrodenci starí rodičia…), reaguje na nich mimikou – úsmevom.

Rozlišuje známe tváre od cudzích, vytvára si špecifické putá. Je to obdobie otvárania sa okoliu a získania dôvery. Tento stav však možno kvalitne zabezpečiť len ak je saturovaný pocit istoty, bezpečia a starostlivosti o dieťa. V tomto vývinovom období sa to očakáva hlavne od matky, ktorá sa stáva najdôležitejším sociálnym objektom pre dieťa, s ktorým spája pozitívne skúsenosti. Ide tu o tzv. symbiotickú kvalitu vzťahu, pokračujúcu od vnútromaternicového vývinu.

Ak dieťaťu v tomto vývinovom období nie je poskytnutý pocit istoty, bezpečia, lásky a zakotvenia, môže prežívať psychickú nepohodu, pocit neistoty, je plačlivé, bojí sa.

V druhom polroku života dieťaťa dochádza k rozvoju motorických zručností (plazenie, štvornožkovanie, chodenie), ktoré prispievajú k rozširovaniu životného priestoru dieťaťa. Čoraz aktívnejšie vyhľadáva nové stimuly, začína sa fyzicky vzďaľovať od matky, ale naďalej zostáva v jej blízkosti. Záujem o matku je stále prvoradý, ale postupne sa začína prenášať aj na iné objekty.

Samotná fáza osamostatnenia dosahuje vrchol medzi 12. až 18. mesiacom, kedy dieťa nadväzuje „láskyplný vzťah k svetu“. V tomto období sa popri pretrvávajúcich pokusoch o odlúčenie opäť objavuje túžba po návrate do ochrannej symbiózy. Túto úroveň nazývame aj fázou znovu približovania. Jej typickým znakom sú silné ambivalentné tendencie vo vzťahu k matke. Deti na jednej strane matku odstrkujú, na druhej sa na ňu doslova šplhajú. Nesmierne dôležité je, aby matka akceptovala tieto ambivalentné tendencie a vyšla im v ústrety. Naďalej zostáva dieťaťu k dispozícii, keď potrebuje podporu pri svojej separácii.

Po úspešnom prekonaní krízy znovu približovania okolo 21. mesiaca zvyčajne „boje“ predchádzajúceho obdobia ustávajú. Deti nachádzajú optimálny odstup od matky a počas jej neprítomnosti sú schopné samostatne existovať.

Citový vzťah s matkou pretrváva aj naďalej i keď je schopné bez problémov určitej separácie. Dieťa chápe matku ako trvalý objekt, ale ak má saturovaný pocit istoty, vie sa na čas odpútať.

Po odlúčení dieťaťa od matky je každý matkin návrat posilnením jeho istoty.

Pre optimálny osobnostný vývin dieťa by bolo dobré, keby otec nastúpil na materskú až v druhom roku dieťaťa. Takisto ako matka aj otec môže v tomto období poskytnúť svojmu dieťaťu pocit bezpečia, istoty, zakotvenia. Ponúknuť model mužského vzoru správania sa, iné hry, iné podnety. Pre dieťa je dôležitý bezpečný vzťah k obidvom rodičom, pri ktorom môže získať rozdielne skúsenosti.

Zdroj: https://eduworld.sk