Úzkosť je považovaná za bežný stav organizmu, normálna reakcia na nebezpečenstvo alebo stres. Vážnejšie problémy spôsobuje potenciálne vtedy, keď je vzhľadom na vyvolávajúcu situáciu neprimerane silná alebo trvá príliš dlho. Úzkosť pripravuje organizmus na možnú nebezpečnú situáciu a vyvolaný strach vedie k okamžitej reakcii organizmu vo chvíli, keď sa nebezpečenstvo objaví.

Aj napriek tomu, že tieto emócie môžu byť vnímané ako nepríjemné, pre človeka sú rozhodne užitočné. V štandardných podmienkach by úzkosť človeku nemala uškodiť ani mu spôsobiť telesné, resp. psychické poškodenie. Problémom sa stáva vtedy, keď ju dieťa nedokáže mať pod kontrolou, obzvlášť v edukačnom procese, resp. inom formálnom prostredí, keď je jeho výkon očakávaný aj vo vzťahu ku štandardnej populácii a nastavenej norme (Li, H. et Lopez, V., 2005).

Úzkosť v raných vývinových obdobiach dieťaťa prináša určitú ochrannú funkciu, avšak v neskorších štádiách vývinu môže narúšať kvalitu života. Úzkosť má vplyv na sociálne fungovanie, školský úspech a vzdelávanie. Deti s úzkostnou symptomatikou sa v nových situáciách cítia nepríjemne, vyhýbajú sa skupinovým interakciám, lebo majú strach, že ich budú ostatní vnímať negatívne.

Všetky odborné postupy nájdete TU: https://vudpap.sk/x/projekty/standardy/tvorba-standardov/odborne-postupy-a-skusenosti-mdp/odborne-postupy/