Dňa 11. apríla 2019 sa konalo vedecko – pracovné stretnutie odborníkov „18. Dobrotkov deň“, ktoré organizovala Katedra psychológie FiF UK v Bratislave, Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, s.r.o v spolupráci so Slovenskou psychiatrickou spoločnosťou SLS.
Prof. PhDr. Gejza Dobrotka, CS. (1918-2002) pôsobil na UK vyše 50 rokov a postupne prednášal na lekárskej, filozofickej, pedagogickej a právnickej fakulte. Najmä jeho zásluhou je Rorschachova metóda pokladaná za alfu-omegu klinickej psychodiagnostiky, vyvinul aj vlastný systém signovania a vyhodnotenia odpovedí v Hand – teste, ktorý umožňuje diferencovanejšiu diagnostiku agresivity. Na počesť prof. Dobrotku sa už 18. krát konalo stretnutie odborníkov – psychológov, psychiatrov, lekárov, súdnych znalcov.
Program otvoril vedúci Katedry psychológie Doc. PhDr. Igor Brezina, PhD. a následne programom sprevádzal prof. PhDr. Anton Heretik, PhD.
Ako prvý predniesol príspevok zahraničný hosť prof. PhDr. Mojmír Svoboda, CSc. zo Psychologického ústavu Masarykovej univerzity v Brne na tému: „Evidence – based tests ako súčasť znaleckého posudku“. Ide o psychodiagnostické testy, na ktorých síce nemôže byť postavený znalecký posudok, ale výrazne môžu prispieť k pohľadu na vyšetrovaného človeka. Ide napr. o Performance tests – testy s vysokou reliabilitou a validitou, ale so zúženým záberom na určitú črtu, časť osobnosti. Porteusove labyrinty – môžu prispieť k posúdeniu takého aspektu osobnosti akou je dodržiavanie noriem, pravidiel. Zrkadlové kreslenie – umožňuje pohľad na neuropsychickú labilitu – stabilitu, vôľu, sebaovládanie, frustračnú toleranciu, flexibilitu, rigiditu, celkovú adaptabilitu. V prezentácii boli spomenuté aj testy H.A. Witkina ( Test závislosti na poli, test RTI, test RAT, test BATM, test EFT, test GEFT).
Veľmi poslucháčsky atraktívnou bola prednáška kolektívu autorov Moravanský, Očko, Šikuta, Mikuláš, Šidlo: „Možnosti rekonštrukcie priebehu skutku podľa súdno-lekárskych nálezov na mieste činu a pri pitve“. MUDr. Moravanský predstavil na zaujímavých kazuistikách s fotografickou dokumentáciou prácu súdneho lekára, ktorý podľa neho „ používa medicínu na objasnenie života a úmrtia ľudí, pričom to musí robiť spôsobom, ktorý je uveriteľný a overiteľný. Všetky dôkazy, hoci sú neraz nejednoznačné, musí zosumarizovať za sebou tak, aby z nich vytvoril osobný príbeh. Musí si však dávať veľký pozor, aby s dôkazmi a faktami nenarábal nad rámec toho, čo je reálne možné, teda aby do príbehu zomrelého nevkladal vlastné emócie a vlastný príbeh. Výsledkom musí byť schopnosť zrozumiteľne prerozprávať zosumarizovaný príbeh tým, ktorých sa to týka emocionálne, teda pozostalým, alebo profesionálne, teda polícii, prokuratúre a súdom.“ Upozornil na to, že v budúcnosti bude potrebná štandardizácia znaleckých úkonov, nutnosť simulácie súdnych pojednávaní, vysoké nároky na dokumentáciu a pozornosť sa bude venovať novým psychoaktívnym látkam a ich dokazovaniu.
V ďalšom príspevku sa PhDr. Andrej Franek venoval téme: „Extrémny nález týrania v ROR“, kde sa na základe kazuistík zo znaleckej praxe pri posudzovaní žien, ktoré boli opakovane týrané, pokúsil zovšeobecniť znaky v tabuľkách ROR (prítomnosť tzv. kinestetického šoku a i.).
Pracovníčky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie PhDr. Eva Smiková, PhD., PhDr. Alena Kopányiová, PhD. a mjr. Marek Piš ( Prezídium PZ SR) predniesli príspevok „Výsluchy detí a iných zraniteľných osôb – nové možnosti, prístupy“, v ktorom predstavili novú príručku pre policajtov, ktorí vyšetrujú deti a obzvlášť zraniteľné osoby. Na základe doterajšej policajnej praxe je známe, že výsluchy detí sa realizujú v bežných kanceláriách, nevyhovujúcich pre potreby detí a iných obetí, zo psychologického hľadiska je zrejmý negatívny vplyv prostredia na výpoveď obete a často je potrebné zamedzenie vizuálneho kontaktu medzi obeťou a páchateľom. Vzhľadom k tomu, že obeť má právo na osobitú ochranu aj podľa najnovších legislatívnych vymedzení a je potrebné zabránenie druhotnej a opakovanej viktimizácii obete, PZ realizuje Projekt ESF, kde budú zrealizované špeciálne výsluchové miestnosti a školenia policajtov na prácu v týchto miestnostiach. Pracovníčky VÚDPaP sa v rámci medzirezortnej spolupráce podieľali na vytvorení metodických materiálov pre policajtov, v ktorých zúročili dlhoročnú prax s detskými obeťami trestných činov.
Zaujímavý príspevok pre detských psychológov predniesli autori PhDr. Róbert Máthé a Mgr. Jana Štefániková, PhD. „Forenzné aspekty „detskej sexuality v kontexte elektronických médií“. Porovnávali znaky sexuálneho vývinu v norme a patológie najmä v kritickom období najmladšieho detského veku 2. – 6. rokov. Upozornili na nový fenomén – tzv. sexting ako akceleráciu intímneho vývinu, kde sú to napr. mobilné telefóny a nové formy komunikácie medzi mladými ľuďmi, ktoré urýchľujú sexuálne dozrievanie. Tento fenomén bol dokumentovaný na zaujímavej kazuistike dospievajúceho dievčaťa.
Na záver, ako vždy s najatraktívnejšie znejúcim názvom príspevku vystúpili Prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. st. a MUDr. Andrea Heretiková Marsalová: „Bojovníčka proti islámu ako psychopatologický a spoločenský problém“. V kazuistike sme sa opätovne zoznámili s precíznou analýzou motivácie spáchaného trestného činu, ale aj s dilemami: diferenciálnou diagnostikou zmiešanej poruchy osobnosti versus paranoidnou schizofréniou, bludnou poruchou či akútnou psychotickou poruchou s prevahou bludov. Účastníci diskutovali, do akej miery je možné pri prítomnosti poruchy s bludmi prihliadať na kultúrny a náboženský kontext.
V Bratislave 16.4.2019 Spracovala PhDr. Eva Smiková, PhD.
