Prečítajte si rozhovor s našou psychologičkou PhDr. Evou Smikovou, PhD. pre Hospodárske noviny na tému Pribúda prípadov kyberšikany. Mladí ľudia nerozlišujú medzi online a offline svetom. red. Hercegová (16.8.2023)
16.08.2023, 18:00
ALEXANDRA HERCEGOVÁ
- Za viac šikany na školách môže aj dištančná výučba počas pandémie.
- V každej desiatej škole ju riešia na mesačnej báze.
- Narastajú počty prípadov aj kyberšikany, mladí ľudia nerozlišujú medzi online a offline svetom.
Na začiatku každého školského roka prichádza do všetkých tried, novým žiakom sa predstaví a starým pripomenie, že so svojimi problémami sa môžu obrátiť práve na ňu. Miroslava Majdová je školská psychologička na Spojenej škole sv. Františka Assiského v Malackách.
Vzťahy medzi spolužiakmi vedia byť pomerne komplikované, no ako sama hovorí, snaží sa ich motivovať k vzájomnej všímavosti a empatii. „Tento rok sa viackrát stalo, že prišli deti, ktoré mali obavu o spolužiaka v triede. Videli nejaký problém, poukázali naň a vždy sa potvrdilo, že ide o niečo vážne,“ hovorí Majdová.
Šikanu podľa nej školáci zväčša priamo nepomenúvajú, sťažujú sa na to, že sú vyčleňovaní z kolektívu alebo im niekto robí zle. Dôležité je všímať si aj správanie dieťaťa, ktoré sa prišlo zdôveriť, a problém priamo definovať. „Takýchto prípadov je veľmi veľa, všetky som nestíhala riešiť, a preto od septembra do našej školy nastúpi ďalšia pani psychologička,“ vysvetlila.
Riešia ju každý mesiac
Školopovinné deti na Slovensku čelia šikane čoraz viac. K jej najčastejším prejavom patrí výsmech, urážky či vylučovanie z kolektívu.
Vyplýva to z posledného prieskumu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorého výsledky ukázali, že v školskom roku 2019/2020 sa tieto incidenty riešili takmer na 90 percentách škôl. V porovnaní s predošlým prieskumom z roku 2016 počet takýchto prípadov rastie, aj keď ústav neuvádza o koľko.
Situácia je najvážnejšia pri základoškolákoch, no neobchádza ani starších žiakov. Najmenej podobných prípadov sa vyskytuje v mestách s vyšším počtom obyvateľov, regionálne hlavne v Košickom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji.
Na stredných školách sa šikanovanie objavovalo raz alebo dvakrát za rok, no výrazne viac základných škôl priznalo, že podobné výtržnosti riešia na polročnej až mesačnej báze.
Prítomnosť tohto javu v školách súvisí s viacerými faktormi a v poslednom období k tomu určite prispela aj forma výučby počas pandémie a s tým spojený aj nárast kyberšikanovania. Psychologička Eva Smiková z výskumného ústavu upozorňuje, že sa to môže začať aj nevedomými reakciami učiteľa či poznámkou k výzoru žiaka vyrieknutou v kolektíve, ktorej sa neskôr chytia ostatní spolužiaci.
Trestanie bitkou je zbytočné
„Pedagógovia si majú všímať prejavy a správanie žiakov kontinuálne, aby zachytili už prvé signály, a vtedy je možná práca s celou triedou,“ vysvetlila Smiková.
Prevencia je v tomto smere nevyhnutná a riaditelia zodpovedajú aj za vytvorenie celoškolskej stratégie pre túto oblasť. Pri konkrétnom odhalení šikanovania by mal učiteľ predovšetkým zachovať pokoj.
Jeho rozčúlená reakcia môže byť zdrojom zábavy pre agresorov, zvýšiť ich prestíž a pozíciu v triede. Psychologička tiež pripomína, že je nutné jasne odsúdiť čin, nie samotného vinníka, a každý vážny prípad oznámiť vedeniu školy.
Obete s vyhľadaním pomoci neraz otáľajú. Boja sa, že rodičia alebo pedagógovia budú ich situáciu zľahčovať alebo sa po konfrontovaní vinníka celý stav ešte zhorší. V takých prípadoch sa často obracajú na anonymné linky pomoci, akou je aj IPčko. Len v prvej polovici tohto roka už riešili takmer 97-tisíc konverzácií s prosbou o radu a veľká väčšina z nich prebehla s mladými ľuďmi do 30 rokov.
Fatálne následky
Šikana sa pritom netýka len školského prostredia, pretavuje sa aj do online sveta, a tým ťažšie pred ňou obeť uniká. Problémy spojené s internetovým dianím rieši mládež v porovnaní s vlaňajškom oveľa intenzívnejšie.
„V rámci tém, ktoré sú spojené s online prostredím bola najvýraznejšie zastúpená práve téma kyberšikanovania. Mladí ľudia nerozlišujú online a offline, je to pre nich jeden rovnocenný svet,“ vysvetlil Marek Madro, psychológ a riaditeľ občianskeho združenia IPčko.
Je nevyhnutné, aby deti na tieto problémy neostávali samy. Ak aj vedenie školy alebo rodičia nereagujú, treba sa obrátiť na konkrétneho učiteľa, školskú psychologičku či príbuzného alebo priateľa.
Deti a mladí sa so zložitými situáciami vyrovnávajú ťažšie ako dospelí. Podľa riaditeľa IPčka nemajú dostatočne vyvinutý mozog na domyslenie následkov ani toľko zvládacích stratégií, aby sa s ťažkosťami vyrovnali tak ako starší ľudia. Ak im to nejde vyriešiť samým, hľadajú pomoc, ak ju nedostanú, konajú impulzívne, radikálne až fatálne.
