Na pôde Univerzity sv. Alžbety v Bratislave sa konala medzinárodná konferencia , na ktorej sa stretli odborníci z viacerých rezortov a diskutovali o sociálnej patológii a sociálnych determinantoch u detí a mládeže.
Konferenciu otvoril profesor Vladimír Krčméry, privítal zahraničných hostí profesora Westa a Szydlowski, ktorí pokračovali prednáškou o sociálnej patológii z globálneho hľadiska. Priblížili skutočnosť, že v mnohých krajinách sveta vyrastajú deti bez rodičov v neprijateľných sociálnych podmienkach. Na túto tému nadviazala Monika Nová, ktorá hovorila o pracovnej migrácii rodičov a vplyve týchto skutočností na deti a dospievajúcich, ktorí ostávajú v domovskej krajine zväčša v starostlivosti starých rodičov, či iných príbuzných. Podľa jej zistení je pracovná migrácia , čiže absencia jedného z rodičov , prijateľnejšia pre dieťa ak je tým rodičom otec. Vo svetovom meradle sú pracovnou migráciou rodičov najpostihnutejšie deti v Mexiku a Venezuele, ako aj filipínske deti, ktorých najmä matky odchádzajú pracovať v rámci sociálnej oblasti do Európy.
Prístupmi behaviorálnej ekónomie v prevencii sociálno-patologických javov nás oboznámil Lukáš Sekelský z Ministerstva zdravotníctva SR. Behaviorálna ekonómia skúma, ako ľudia reagujú na podnety, snaží sa nájsť systematické vzorce správania. „Je potrebné „namiešať“ správnu cestu pre toho človeka, ktorému chceme pomôcť/ poradiť,“ opísal Sekelský postup behaviorálnej ekonómie v prípade sociálnej patológie. Trendom v tejto oblasti je gamifikácia a zlepšenie žiadúceho správania cez body, hry, virtuálne odznaky a podobne. Možné využitie behaviorálnych intervencií v rámci včasného oslovenia cieľovej skupiny správnym spôsobom, ako aj na poskytovanie spätnej väzby a vytváranie sumarizačných piktogramov pre zjednodušenie procesu. Dôležitým faktorom behaviorálnej intervencie je merateľnosť úspešnosti.
Peter Mlynarčík prezentoval na konferencii neuro-výskum Jeana E. le Doux ohľadom emocionálneho správania. Postraumatickú stresovú poruchu a fóbie podľa tohto výskumu neliečime zabúdaním, ale učením sa nových reakcií.
Veľmi zaujímavá a dynamická bola prednáška profesorky Mrázovej, ktorá sa zaoberala témou Tresty verzus prirodzené logické dôsledky. Podľa nej sú tresty istou formou manipulácie. Krásne prerozprávala bežný prípad z praxe: vo vlaku cestuje otec s dvoma synmi, ten mladší provokuje staršieho, straší dá facku mladšiemu a otec to vidí, tak dá po hlave staršiemu synovi a povie: „ slabších sa biť nepatrí.“ Mám pocit, že keď sa zamyslíte nad týmto príbehom, mnohé veci pochopíte. V rámci sociálno-patologických javov detí a mládeže spomenula dôležitosť pocitu spolupatričnosti. Potreba niekam patriť, mať svoje miesto v skupine, byť prospešný. Ak dieťa tento pocit nezažíva, zvolí si bezprostredný chybný cieľ. V prednáške odzneli aj rozdiely medzi trestom a logickým dôsledkom, napr. trest uplatňuje moc a nátlak, autoritu dospelého a logický dôsledok uplatňuje vnútornú motiváciu dieťaťa a vzájomný rešpekt. Uplatňovaním logických dôsledkov vo výchove detí a mládeže podporujete vzťah, sústredenie sa na budúcnosť, zodpovednosť dieťaťa a podobne. Samozrejme logické dôsledky musia byť nastavené vopred.
Aj profesor Škoviera hovoril o potrebe výchovy detí a mládeže, ktorá je postavená na jasných výchovných hodnotách. Dieťa musí vedieť, kto som a kam patrím. Pre deti sú dôležité rituály, limity, pravidlá a najmä akceptujúca, milujúca rodina.
Karin Brániková, zakladateľka Modrého anjela, vystúpila na konferencii s témou Psychická prvá pomoc. Popísala dôležitosť prvej osoby, aj zaškoleného laika, ktorý vie poskytnúť psychickú prvú pomoc napr. pri účasti na autohavárii, pri teroristickom útoku či inej nehody, alebo tragédii. Keď sa udeje v rodine dieťaťa, respektíve mladistvého traumatizujúca udalosť (napr. nehoda, úmrtie starého rodiča, hospitalizácia tety/ uja), v prvom rade sa rodič musí postarať o seba, lebo to je najväčšia pomoc aj pre dieťa/ teenegera, že sa nemusí báť o psychické zdravie rodiča a môže sa naďalej cítiť bezpečne.
Na konferencii výstúpili aj odborné kapacity z oblasti psychológie ako sú A. Nociar, A .Škoviera, Š. Matula a ďalší. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie VÚDPaP na konferencii zastupovali Katarína Zborteková, ktorá odprezentovala tému Obrátená integrácia – cesta k inklúzii, alebo prevencia sociálneho vylúčenia. Ľubica Kročanová, ktorá odprezentovala tému Špecifiká včasnej psychologickej intervencie pre deti so sluchovým postihnutím. Do tretice vystúpil Štefan Matula s prezentáciou Optimalizácia psychickej regulácie správania ako psychologická prevencia jeho porúch. Na konferencii som sa zúčastnila za VÚDPaP aj ja (Sylvia Horváthová), zatiaľ v rovine účastníka bez prednášky.
Vzťahy v rodine a zranenia vo vzťahoch nám priblížila I. Gulášová , ktorá vo svojej prezentácii použila model transakčnej analýzy od Erica Bernna, ktorá popisuje vzťah v rovine rodič, dieťa, dospelý. Na základe kombinácií týchto vzťahových rovín vznikajú konflikty a nedorozumenia. M. Miklošková nám priblížila využitie restoratívnych praktík pri práci s ohrozenými deťmi a mládežou. Restoratívne praktiky uprednostňujú obnovenie, nápravu, znovuzačlenenie pred potrestaním. Tento systém prišiel z Nového Zélandu.
K téme Trauma u maloletých bez sprievodu v kontexte migrácie do Európy na konferencii vystúpili Vackulíková a Naddourová , ktoré sa venujú migrantom v rámci misijných programov univerzity sv. Alžbety na gréckom ostrove Lesbos v utečeneckom tábore Moria. Deti v tamojšom tábore trpia sociálno-patologickými javmi a mnohé aj infekčnými ochoreniami z dôvodu nedostatočnej možnosti udržiavania hygienických potrieb. Obidve prednášajúce nám popísali na základe osobných skúseností hierarchiu potrieb týchto detí. Základom je dostatočný prístup k vode, jedlu, dôstojné ubytovanie, súkromie a dobré hygienické podmienky, následne potreba opatrovníka, tlmočníka, lekára, prístup k vzdelaniu, bezpečnosť. Potom prichádza na rad potreba zlúčenia rodiny, prítomnosť sociálnych kontaktov a integrácia do hostiteľskej krajiny. Na vrchu pyramídy ich potrieb je pozitívny prístup okolia, posilnenie postavenia a napokon sebarealizácia. Veľmi ma zaujal príbeh, ktorý prednášajúce odprezentovali na konferencii. Je to príbeh jedného cyperského chlapca, ktorý v škole na tému: Čo si myslí o migrácii napísal: „Naši starí rodičia boli utečenci, naši rodičia boli migranti a my sme rasisti.“
Na tému detí, vyrastajúcich v sociálno-patologickom prostredí, nadviazala aj prednášajúca Bujdová, ktorá sa zúčastnila niekoľkokrát na vojnovej pôde medzi Ukrajinou a Ruskom. Dokonca má viaceré kazuistiky a štúdie na tému trauma detí z vojnovej oblasti. Deti tam žijú v nevyhovujúcich podmienkach, v unimobunkách v oblasti Záporožia, mnohé bez rodičov, či len s matkami, ktoré častokrát trpia psychickými ochoreniami v lepšom prípade aj s otcami, ktorí sú však vojnou poznačení najviac, nielen psychicky, ale aj fyzicky. Podľa Bujdovej povedať takému dieťaťa „Ja viem ako sa cítiš.“ je veľmi nezodpovedné, pretože ten, kto takú situáciu nezažil, ju nemôže pochopiť. Napriek tomu môžeme takýmto deťom pomôcť a byť im oporou.
S traumou a odpustením nás oboznámila doktorka Bučková, ktorá tvrdí, kto neodpustí, drží sa traumy. Je fajn pomenovať traumu, pripustiť si hĺbku bolesti, cez smútok či hnev, prípadne iné emócie a odpustiť sebe aj druhým.
Psychologička a psychoterapeutka Barbora Kuchárová na prednáške odprezentovala terapeutické postupy práce s klientom s postraumatickou stresovou poruchou. Jej prezentácia bola dynamická a popretkávaná kazuistikami.
V priebehu celej konferencie sa objavovali otázky aj témy, zamerané na multidisciplinárnu spoluprácu viacerých rezortov v oblasti sociálnej patológii a sociálnych determinantoch u detí a mládeže. Prepájanie a hľadanie prienikov skrz viacerých rezortov je nevyhnutným základom pre prevenciu, diagnostiku a intervenciu detí a mládeže v predchádzaní sociálno-patologických javov. Na konferencii som zaznamenala počiatok spolupráce medzi rezortmi ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvom zdravotníctva v oblasti špecifických prístupov ku manažmentu traumy u detí a dospievajúcich a traumy, či negatívneho zážitku v detstve. V budúcnosti by bolo prínosné prepojiť tieto dva rezorty aj s rezortom školstva či vnútra, nakoľko dieťa vo svojom vývoji prichádza do kontaktu s viacerými rezortmi.
Mgr. Sylvia Horváthová
sylvia.horvathova@vudpap.sk
psychológ, interný expert pre pilotné overenie multidisciplinárneho prístupu
NP „Štandardizáciou systému poradenstva a prevencie k inklúzii a úspešnosti na trhu práce“
