Čakanie na výsledky prijímacích pohovorov predstavuje záťažovú situáciu, je spojené s veľkou mierou neistoty. Odporúčame pracovať s emóciami, nielen s výkonom a so snahou dosiahnuť čo najlepší výsledok.
Pri čakaní na výsledky pomáha hovoriť o pocitoch, akými sú strach, neistota, prípadné sklamanie. Odporúča sa fyzická aktivita – pohyb pomáha znižovať stres, zaradiť oddych, viesť deti k tomu, aby sa nebáli požiadať o pomoc a o problémoch hovoriť.
V záťažovej situácii pomáha:
Šport, prechádzky, bicykel, stretávanie sa s rovesníkmi, sociálna podpora, tvorivé činnosti, je potrebné obmedziť sledovanie výsledkov a prípadné porovnávanie sa. Odporúčame zamerať sa na relaxačné techniky, rozhovory s rovesníkmi a blízkymi, zážitkové aktivity, podpora rovesníkov, dychové cvičenia ako 4–4–4 (nádych 4 sekundy – zadržať – výdych), svalovú relaxáciu.
Rodič je v tejto situácii hlavný stabilizačný prvok. Pomáha, ak vytvára doma pokojné prostredie, neporovnáva dieťa s inými deťmi, nevyvíja tlak, uvažuje s dieťaťom o pláne B (možností je viac), ocení snahu, nielen výsledok, je tu pre dieťa, ak chce hovoriť. Dieťa by malo cítiť, že doma je prijaté aj v prípade neúspechu.
Pri neúspechu v 1. kole odporúčame najprv stabilizovať emócie, potom hľadať riešenie, zapojiť rodinu aj školu do podpory dieťaťa.
Správny postup:
- Prijať emóciu – smútok, hnev, sklamanie
- Upokojiť – nehodnotiť, nekritizovať
- Hľadať riešenie – druhé kolo, iná škola, pozrieť sa na plán učenia
V strese sa zhoršuje výkon, preto je dôležité najprv upokojiť psychiku a až potom riešiť učenie a výkon.
Úlohou dospelých je pomôcť dieťaťu oddeliť výkon od vlastnej hodnoty. Skúška je iba jedna životná situácia, neurčuje hodnotu človeka. Prípadný neúspech sa nerovná zlej budúcnosti.
Mgr. Beáta Sedlačková
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
