Ako hovoriť s deťmi o koronavíruse?
Tieto dni nie sú ľahké. Mnohí podliehame strachu, niektorí panike a deti sa nás veľa pýtajú. Môžeme pred nimi priznať, že máme z koronavírusu strach? Odpovedá zástupkyňa riaditeľky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie – PhDr. Alena Kopányiová, PhD.
Deti všetko citlivo vnímajú. Vnímajú to, čo počujú v správach, ale aj fakt, že sme zrazu prestali chodiť do práce, nechodíme spolu von, ani na návštevy. Všetko sa deje v spojitosti s koronavírusom. Zrazu je tu slovo, ktoré je pre niektorých neznáme, pre iných odstrašujúce. Mnohé deti ho počuli už pred pár dňami v škole alebo na ihrisku. Hovorili si medzi sebou, že je dobré umývať si ruky, že je potrebné mať rúšku a podobne. Je na nás dospelých, aby sme informácie o koronavíruse vysvetľovali primerane veku dieťaťa. Treba s ním hovoriť jednoducho, aby nás pochopilo. Mali by sme sa veľa rozprávať o tom, čo môžeme spolu urobiť preto, aby sme vírus nedostali. Rozhovor treba končiť vždy pozitívne, s vyjadrením nádeje, že vírusy medzi nami vždy boli aj budú a my sa proti nim dokážeme chrániť. Na záver každého rozhovoru sa uistime, či nás dieťa pochopilo, a overme si, ako sa cíti – či je pokojnejšie, či dostalo odpovede na všetky svoje otázky. Dávajme pozor, aby sme ho informáciami nezahltili. Nehovorme príliš odborným slovníkom, ani veľmi všeobecne. Zamerajme sa len na to, čo konkrétne chce od nás počuť. Na záver rozhovoru sa môžeme spýtať: „Čo by ťa ešte zaujímalo?“
- Určite musíme rozlišovať, čo v tejto mimoriadnej situácii povieme škôlkarovi a čo školákovi….
Áno. Škôlkari už dobre rozumejú samoobslužným činnostiam, akými sú napríklad umývanie rúk pred jedlom, po použití WC. V tomto prípade môžeme využiť hru. Môžeme robiť z mydla bublinky, vymyslieť čokoľvek, aby sa umývanie rúk stalo pre deti zaujímavým. Školákom vysvetľujeme všetko na úrovni poznatkov, ktoré majú zo školy – napríklad zistíme, čo vedia o vírusoch z biológie, čo sa učili o chorobách a podobne. Každé dieťa už zažilo nejakú angínu alebo chrípku – môžeme sa teda vrátiť k tomu, ako sa cítilo keď bolo choré a opäť mu pripomenúť, že aj keď mu bolo v chorobe ťažko, starali sme sa oň, až sa nakoniec sa vyliečilo.
- Na Slovensku platí núdzový stav a prísne opatrenia. Ako s deťmi zvládnuť náročné dni, keď musíme byť iba doma?
Mnohé deti sa z voľna najskôr možno tešili, pretože nemuseli vstávať do školy. Dnes je to už iné. V tejto mimoriadnej situácii je dobré, aby sme našim dňom dali aspoň základný režim. S deťmi sa deň vopred dohodnite, čo vás bude čakať na ďalší deň, kedy budete vstávať, ako dlho budete napríklad v pyžame a kedy príde na rad škola. Spýtajte sa ich, čo by radi robili a nechajte ich, nech sami niečo navrhnú. Možno budú chcieť hrať spoločenské hry alebo niečo vytvárať, pozerať televíziu, hrať Playstation. Vypočujte si ich a program spoločne dolaďte. V tieto dni máme šancu deti si oveľa viac všímať – vnímajte, aké majú medzi sebou vzťahy súrodenci, ale aj to, či dieťa po sebe upratuje. Je na nás – rodičoch, či budeme po deťoch každý deň kričať, aby si upratali, aby sa nehádali, alebo nájdeme spôsob, ako sa vyhnúť hádkam a konfliktom. Zrazu totiž nemôžeme len tak buchnúť dvermi a odísť z domu. Ani dieťa nemôže pred hádkou utiecť len tak na bicykel alebo na ihrisko, ako to možno robilo kedysi. Sme nútení byť spolu.
- Ako zostať v tom, že bude dobre a že to zvládneme? Čo si máme opakovať?
My dospelí sme tými, ktorí deťom dodávajú v živote nádej. Vychovávame ich v duchu, že svet je skvelé miesto pre život, aj keď sa občas vyskytnú situácie, podobné tejto. Uistime ich, že sme tu pre ne a robíme všetko preto, aby sme tieto dni zvládli čo najlepšie. Dodajme im nádej. Nič dôležitejšie im v týchto dňoch nemôžeme dať. Ak máme z tejto situácie úzkosti, pochybnosti, strach, alebo paniku, deti to vnímajú. Je to súčasťou nášho vyrovnávania sa s touto náročnou situáciou. Na záver dňa, keď ideme spať, odmeňme sa. Je jedno, či objatím, úsmevom, alebo čokoládou. Dodajme si nádej a oceňme sa spolu s deťmi za to, že sme napriek náročným okolnostiam prežili pekný deň a že sme spolu všetko ťažké zvládli.
