Rozhovor s ambasádormi národného projektu „Duševné zdravie a prevencia“ PhDr. Ľubomírom Tichým a PhDr. Zuzanou Matejčíkovou Šárekovou.
PhDr. Zuzana Matejčíková Šareková je psychologičkou a riaditeľkou v CPP Námestovo. V poradenskom systéme v rezorte školstva pracuje od roku 2001. V praxi sa venuje hlavne komplexnej starostlivosti o deti a žiakov prevažne s poruchami správania, výchovnými ťažkosťami a emocionálnymi problémami. Viedla rodičovské skupiny, vedie skupinové supervízie pre rôzne cieľové skupiny (učiteľky MŠ, zástupkyne riaditeľa pre MŠ, pedagogickí asistenti, odborní zamestnanci škôl) a individuálne supervízie podľa potrieb pedagogických a odborných zamestnancov nielen v okrese Námestovo.
PhDr. Ľubomír Tichý vyštudoval sociálnu pedagogiku a sociálnu prácu. Prevencii rizikového správania sa venuje od roku 1998. Pôsobil ako odborný poradca pre jednotlivca, pár a rodinu v oblasti problémov s užívaním návykových látok a drogovej závislosti. Od roku 2003 pracuje v rezorte školstva v Centre poradenstva a prevencie Banská Bystrica. V súčasnosti sa v rámci odbornej činnosti okrem iného venuje aj vzdelávaniu pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň v oblasti prevencie rizikového správania.
Téme prevencie rizikového správania detí a žiakov sa venujete dlhé roky. Čo je podľa vás kľúčové pri realizácii preventívnych aktivít v školách?
Tichý: Dôležité je vychádzať z potrieb cieľovej skupiny, rozumieť jej. Robiť prevenciu nie je o nadiktovaní žiakom, aké preventívne aktivity absolvujú. Mali by sme mať pomenované riziká, preventívne činnosti majú byť adresné a fokusované na to, čo je aktuálne. Tiež by mali obsahovo na seba nadväzovať a byť v súlade s celkovým plánom prevencie danej školy.
Šareková: My sa v našom zariadení snažíme podporovať pedagogických a odborných zamestnancov škôl k tomu, aby sa snažili identifikovať ťažkosti a potreby skupiny a pomenovať očakávania. Vnímam, že toto je východiskový bod, aby sme dokázali nastaviť, vytvoriť efektívny preventívny program.
Ako najčastejšie zisťujete, čo je aktuálne pre cieľovú skupinu, resp. na čo sa treba zamerať?
Tichý: Vychádzame z pedagogickej diagnostiky, z rozhovorov s triednymi učiteľmi, s výchovným poradcom, využívame rôzne dotazníkové metódy. Najdôležitejšie však je, aby sme informácie nevyťahovali takpovediac „z klobúka“, napr. páči sa mi téma obchodovania s ľuďmi, tak bez ohľadu na vek cieľovej skupiny, na jej potreby – či je v tomto smere ohrozená, alebo nie je – tému prinesiem. Na Slovensku robíme prevenciu takmer 30 rokov a vieme si dohľadať rôzne štatistiky, napr. koľko sme urobili besied, koľko preventívnych programov. Na druhej strane nám často chýba spätná väzba, aký mala dopad, aká bola efektivita nášho preventívneho snaženia. Okrem poznania cieľovej skupiny a jej potrieb by sme mali mať zadefinovaný cieľ a pomenované, čo chceme ovplyvniť a čo chceme dosiahnuť našou preventívnou aktivitou. Chceme, aby sa žiaci niečo naučili? Aby sa inak cítili? Alebo chceme, aby inak konali? Potrebujeme rozumieť, kedy potrebujeme realizovať univerzálnu prevenciu, selektívnu alebo indikovanú prevenciu.
Preventívne programy patria medzi dlhodobejšie preventívne aktivity na školách. Ako vybrať ten správny preventívny program pre triedu?
Tichý: Preventívne programy sú podľa mňa najcennejšie aktivity v rámci prevencie, pretože väčšinou ide o ucelené programy a v ich realizácii je nevyhnutný systematický prístup. Ide o opakované stretnutia so žiakmi. Poznáme programy informačné, programy rozvíjajúce sociálne zručnosti, programy zamerané na dávanie si záväzkov a tak ďalej. Viac o typoch programov si vieme naštudovať v Manuáli efektívnej školskej prevencie. V zásade však platí, že predpoklad efektivity programu je v jeho systematickosti a dôležité je okrem rozumovej zložky, tzn. vedomostí, pracovať aj s postojmi žiakov a študentov. Celkový dopad programu sa potom prejavuje v konkrétnom správaní jednotlivca v rôznych situáciách. Keď hovoríme o duševnom zdraví, tak napr. dieťa vie, ako zvládať stres, vie zrelaxovať, dokáže odolávať rovesníckemu tlaku, dokáže povedať nie.
Šareková: Tak ako som už spomenula, „najlepší“ preventívny program je ten, ktorý reflektuje na potreby skupiny. V tom sú nám veľmi nápomocné aj obsahové štandardy Prevencie rizikového správania, ktoré boli vytvorené národným projektom „Štandardizáciou systému poradenstva a prevencie k inklúzii a úspešnosti na trhu práce“ a v auguste 2023 ich schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Keď máme jasne definovaný cieľ a čiastkové ciele, vieme lepšie vybrať, resp. nastaviť metódy práce.
Ako v praxi vyzerá v rámci prevencie rizikového správania spolupráca odborných zamestnancov zariadenia poradenstva a prevencie s odbornými zamestnancami (ďalej len „OZ“) v školách?
Tichý: Tu by sme mohli hovoriť o istých regionálnych špecifikách, každé okresné zariadenie poradenstva a prevencie (ďalej len „ZPP“) môže mať systém nastavený inak. V zásade si myslím, že vo väčšine ZPP sa preventívna činnosť realizuje na pravidelnej báze. Jeden zo zaužívaných modulov je taký, že prebiehajú individuálne návštevy psychológa v školách. Každý psychológ má pridelený svoj obvod, resp. svoje školy, ktoré pravidelne navštevuje a cez tzv. konzultačné dni dochádza k pravidelnému kontaktu so zamestnancami školy alebo so školským podporným tímom. Následne na to nadväzujú pravidelné skupinové pracovné stretnutia (1x mesačne, 1x za dva mesiace, 1x za týždeň) všetkých OZ v školách v rámci okresu s odbornými zamestnancami ZPP.
Šareková: Či už je model taký, ako spomína kolega, alebo ide o model, kedy sa OZ ZPP „špecializujú“ na rôzne oblasti prevencie a podľa toho realizujú prevenciu v školách, spolupráca je nevyhnutná. Niekedy spolupracujeme priamo pri realizácii preventívnych aktivít/preventívnych programov, ale plníme aj úlohu konzultantov, mentorov, metodikov. Keď je vzájomná komunikácia a spolupráca optimálna, dokážeme pre dieťa, skupinu detí, ale aj pre pedagógov zabezpečiť starostlivosť takú, akú naozaj potrebujú.
Triedni učitelia ako osoby prvého kontaktu žiakov majú v kompetencii univerzálnu prevenciu. Aké zručnosti podľa Vašich skúseností majú záujem rozvíjať a ako v tomto môže pomôcť ZPP?
Tichý: Nedávne udalosti, kedy sa odohrali rôzne krízové situácie v školách, často poukazujú na veľkú zodpovednosť triedneho učiteľa za stav triedy, resp. či pozná svojich žiakov a ako citlivo vníma zmenu klímy v triede. Aj v súvislosti s takýmito udalosťami si uvedomujem, akú máme pred sebou veľkú úlohu – začať systematicky pracovať s triednymi učiteľmi. Mnohí potrebujú nadobudnúť zručnosti potrebné na prácu so skupinou, keďže ide o iný rozmer, ako edukácia žiakov. Som rád, že v národnom projekte „Duševné zdravie a prevencie“ bude pre OZ ZPP aj vzdelávanie v skupinových zručnostiach, z ktorého nadobudnuté zručnosti budú následne odovzdávať triednym učiteľom cez metodickú podporu v školách. Je dôležité, aby na triednických hodinách venovali triedni učitelia čas bližšiemu spoznaniu svojich žiakov, aby vedeli, čo prežívajú, čo ich teší, čo ich trápi, aby boli citliví na zmeny v správaní. V teórii sa často stretneme s tvrdením, že keď sa zmení správanie žiaka k horšiemu, treba zbystriť pozornosť. Ale prax hovorí aj o iných skúsenostiach. Deti, ktoré zrazu začali vykazovať pozitívne zmeny v správaní, zlepšila sa im nálada, boli viac spoločenské a pod., často po období takéhoto správania urobili nejaký nezmyselný krok, či už si siahli na život, alebo sa niekomu vyhrážali. Nielen teda zmena k horšiemu, ale aj akákoľvek zmena v správaní dieťaťa nás upozorňuje na to, že ostražitosť je na mieste. Dôležité je disponovať zručnosťou práce so skupinovou dynamikou, zručnosťou nadviazať vzťah so svojimi žiakmi a schopnosťou akoby „preladiť“. Aby žiaci vycítili, že toto je človek, ktorému sa môžu zdôveriť, je to človek, ktorý vie a chce pomôcť aj s inými výzvami, ako len s učením.
Môžu si OZ zostaviť preventívny program sami, na základe potrieb školy?
Tichý: Určite áno, pokiaľ má OZ/PZ školy skúsenosti v rámci realizácie prevencie (realizoval autorský preventívny program, ku ktorému bol manuál), pozná zásady efektívnej prevencie a pozná metódy a formy, ktoré považujeme za efektívne. Môže si tiež program vytvoriť a následne ho odkonzultovať so skúseným kolegom zo ZPP. Môže sa s ním tiež dohodnúť na pilotnom overení programu. Takže jednoznačne áno a myslím si, že v praxi sa to aj deje.
Otázka týkajúca sa skôr začínajúcich OZ, ktorí začínajú v škole ako preventisti a chceli by získať kvalitné preventívne programy, keďže ešte nemajú odborné kapacity na to, aby si ich sami vytvorili. Kde ich môžu nájsť?
Tichý: Teší ma, že na portáli e-poradenstvo, ktorý čoskoro spustí národný projekt „Duševné zdravie a prevencia“, bude k dispozícii zoznam odporúčaných preventívnych programov, pretože takýto portál nám tu chýbal. Ak OZ posurfujú na internete, inšpirácie môžu nájsť aj za riekou Moravou u našich susedov – na stránke „iprev.cz“, alebo požiadať o radu ZPP.
Metodické usmerňovanie škôl v prevencii nie je novou úlohou v zariadeniach poradenstva a prevencie. Realizácia preventívnych programov a metodické usmerňovanie v prevencii zo strany ZPP je bežnou súčasťou podpory škôl. Napriek tomu nový národný projekt „Duševné zdravie a prevencia“, ktorého ste ambasádormi, kladie veľký dôraz na podporu prevencie. Prečo je podľa vás systematický prístup v usmerňovaní v prevencii dôležitý?
Tichý: V prvom rade by som opäť zdôraznil, že to nie je nová úloha. Vymedzenie metodického usmerňovania je úloha odborných zamestnancov ZPP, ukotvená v novele školského zákona o zavedení päťstupňovej podpory. V nej je uvedené, že odborní zamestnanci podpornej úrovne 3. a 4. stupňa usmerňujú odborných a pedagogických zamestnancov na podpornej úrovni 1. a 2. stupňa v odborných činnostiach, medzi ktoré sa zaraďuje aj prevencia. Ako ambasádori národného projektu „Duševné zdravie a prevencia“ by sme chceli podporiť OZ ZPP v systematickom metodickom usmerňovaní. V súčasnosti je metodické usmerňovanie viac zamerané na riešenie aktuálnej potreby školy, resp. pedagogického alebo odborného zamestnanca školy. Dôvody môžu byť rôzne. Niekedy môže ísť o personálne limity ZPP a v niektorých prípadoch môže ísť o nedostatočné uvedomenie si dôležitosti našej úlohy v systematickom usmerňovaní. Zároveň však všetci, ktorí pracujú v oblasti duševného zdravia, vedia, že systematickosť je jeden z dôležitých znakov efektívnej prevencie. To platí pre samotný výkon prevencie, aj pre metodické usmerňovanie. Definovanie piatich podporných úrovní je však ešte „čerstvé“ a všetci potrebujeme čas, aby sme sa identifikovali s kompetenciami a úlohami, ktoré nám z toho vyplývajú.
Ako teda nastaviť systematickosť v metodickom usmerňovaní, respektíve, kedy môžeme hovoriť, že ide o systematické metodické usmerňovanie?
Tichý: Vtedy, keď máme jasne zadefinovanú cieľovú skupinu, keď máme harmonogram usmerňovania, keď môžeme hovoriť o istej pravidelnosti v usmerňovaní. Myslím si, že v praxi by pomohla istá platforma, kde preventisti zo škôl môžu zdieľať svoje skúsenosti, požiadavky, ťažkosti, úspechy. Metodické usmerňovanie v prevencii je úloha pre nás, OZ zo ZPP. Cítim potrebu v rámci národného projektu sa spolu rozprávať o tom, čo nám funguje v praxi a ponúknuť model systematického metodického usmerňovania, ktorý z doterajšej praxe prináša najlepšie výsledky.
Šareková: Nadviažem na cieľové skupiny, ktoré kolega spomenul. V našom okrese už niekoľko rokov ponúkame podľa vopred stanoveného harmonogramu OZ a PZ vzdelávania v rôznych oblastiach a metodické stretnutia, na ktoré sa záujemcovia môžu priebežne prihlasovať. Zároveň realizujeme skupinové supervízie, rovnako pre rôzne cieľové skupiny. Našim cieľom je zvyšovať odborné kompetencie PZ a OZ škôl, a rovnako podporovať ich osobnostný rast. Stretnutia realizujeme na pravidelnej báze, a napriek pripravenému programu sa snažíme reflektovať na ich aktuálne potreby.
Zmenilo sa niečo v metodickom usmerňovaní v prevencii s príchodom školských podporných tímov?
Tichý: V školských podporných tímoch pracujú najmä mladí kolegovia a kolegyne, z ktorých mnohí začínajú svoju odbornú prax. O to viac potrebujú kvalitné metodické usmerňovanie. Aj v oblasti prevencie je tam naozaj nezastupiteľná úloha OZ zo ZPP.
Šareková: Neviem, či by sa malo niečo zásadné meniť… Ide skôr o to, aby sme my, OZ v ZPP, boli nápomocní pri tvorbe podporných tímov, pri ich koordinovaní a poskytovali im metodickú podporu. Školský podporný tím môžu tvoriť aj pedagogickí, aj odborní zamestnanci škôl. Je dôležité, aby mali dostatočné odborné kompetencie preventívne aktivity v škole nielen koordinovať, ale aj ich realizovať. Vzhľadom na to, že sú priamo v prostredí školy, je nevyhnutné, aby spolu s triednym učiteľom boli osobami prvého kontaktu pre dieťa/žiaka, poskytli mu, v rámci svojich kompetencií, adekvátnu podporu a intervenciu.
Preventisti zo ZPP často pracujú s celým tímom zamestnancov v škole, napríklad s už spomínaným školským podporným tímom. Skupinová práca s deťmi má iné znaky ako práca so skupinou dospelých. Aké zručnosti OZ ZPP potrebuje k metodickému usmerňovaniu školských podporných tímov v prevencii? Vedia OZ ZPP pracovať s dospelými v skupine?
Tichý: Tu je na mieste otázka, akú rolu prevezme na seba OZ pri práci so skupinou kolegov zo škôl. V prvom rade záleží od jeho odborných kompetencií a skúseností. Ak je OZ zo školského podporného tímu na začiatku svojej odbornej praxe, robíme mu tzv. mentoring. Vedieme ho, sprevádzame, supervidujeme.
Šareková: Aj keď práca s dospelými má svoje špecifiká, v zásade sa veľmi od práce so žiakmi nelíši. Nemali by sme zabúdať na OZ ZPP, ktorí na to, aby vykonávali tak zodpovednú prácu, rovnako potrebujú kvalitné a systematické usmerňovanie, neustále zvyšovanie svojich kompetencií nielen odborných, ale aj osobnostných, a hlavne mať možnosť pravidelnej supervízie. My sme v našom okrese nadviazali spoluprácu a od februára majú OZ nášho zariadenia možnosť skupinovej alebo individuálnej supervízie.
Aká je úloha ZPP v prípade, ak škola nedisponuje OZ, a už vôbec nie školským podporným tímom?
Tichý: Väčšinou úlohu preventistu v školách plní PZ, učiteľ, ktorý je v roli koordinátora vo výchove a vzdelávaní a je usmerňovaný ZPP. Realitou je, že výkon aj primárnej/univerzálnej prevencie zostáva v kompetencii ZPP. Nie je to ideálne, preto je veľmi dôležité, aby v školách školské podporné tímy vznikali a odborne a kompetenčne rástli.
Šareková: Úlohou nás, zamestnancov ZPP, je v tomto prípade „suplovať“, realizovať činnosti z druhej úrovne podpory, t.z. zabezpečovať prevenciu priamo v prostredí školy. Hlavnou úlohou však je komunikovať s riaditeľmi škôl a podnecovať ich k tvorbe školských podporných tímov s našou podporou.
Aké kompetencie potrebuje OZ, aby mohol kvalitne systematicky metodicky usmerňovať v prevencii? Akými vlastnosťami a zručnosťami má disponovať?
Tichý: Mal by poznať rozdiel medzi mentoringom a supervíziou, jednoznačne by mal byť stotožnený s modelom systematického usmerňovania, ktorému verí, ktorý presadzuje a ktorý napĺňa. Tu je najdôležitejšie presvedčenie, že keď budeme naozaj poctivo metodicky usmerňovať svojich kolegov v školách, tak výsledný efekt nie je len to, že ich skompetentňujeme a zabezpečujeme istú úroveň kvality prevencie vykonávanej v škole prostredníctvom školského podporného tímu, ale zároveň robíme záslužnú prácu pre ZPP. Ak kvalitne a systematicky metodicky usmerňujeme kolegov v škole, je vyšší predpoklad, že klesne potreba iného druhu prevencie. Keď sa včas zachytia riziká, intervencia zostane na úrovni primárnej prevencie a nebude nutné robiť neskôr ďalšie zásahy z pozície ZPP, pretože sa ten jav nezhorší, resp. zanikne. ZPP bude mať viac priestoru na iné odborné činnosti, napr. na selektívnu prevenciu.
V čom v praxi vidíte nedostatky v realizácii metodického vedenia v prevencii v školách? Čo by sa malo podľa Vás zlepšiť aj vďaka národnému projektu „Duševné zdravie a prevencia“?
Tichý: Najväčším nedostatkom je práve nesystematickosť. Nakoľko metodické usmerňovanie sa realizuje skôr náhodne, od prípadu k prípadu a keď nie je dopyt zo strany školy, tak nie je, žiaľ, často žiadne. Zamestnanci školy potom pátrajú a mechanicky často siahajú po rôznych programoch, ktoré nájdu na internete bez toho, aby si uvedomili, či sú vôbec vhodné pre cieľovú skupinu, alebo aké majú riziká. Toto sú práve zručnosti, ktoré preventisti zo ZPP môžu školám poskytnúť cestou systematického metodického usmerňovania v prevencii. Vďaka národnému projektu Duševné zdravie a prevencia” máme priestor otvoriť túto tému a urobiť viac pre podporu duševného zdravia detí a žiakov, cez posilnenie prevencie v školách.
