Psychológia a patopsychológia dieťaťa 1/2025
Obsah čísla 1/2025
Obsah čísla 1/2025
- Bartošová, D.: Podpora kvality života rodičů dětí s autismem – s. 3
- Dočkal, V. – Zelenáková, M.: Sonda do vzťahu medzi stresom a tanečnou aktivitou adolescentov – s. 17
- Krucká, J.: Pocity a potřeby žáků středních škol – s. 36
- Hořeňovská, K. – Sokolová, L.: Ako sa učia vysokoškoláci a vysokoškoláčky: Čo zmenila pandémia? – s. 51
- Malík, J.: Syndróm vyhorenia u vysokoškolskej študentky – s. 72
Abstrakty článkov
Abstrakty článkov
1. Podpora kvality života rodičů dětí s autismem
Autorka: Dana Bartošová
Inštitúcia: Katedra psychológie, Pedagogická fakulta, Jihočeská univerzita v Českých Budějoviciach
Rozsah: s. 3–16
DOI: 10.4149/ppd_202501
E-mail: danabartosova11@gmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
The number of children with autism spectrum disorder has increased significantly in recent years, making it a socially very important and urgent topic. Research clearly confirms the importance of early, targeted intervention. Relatively great emphasis is now placed on involving parents of children with autism spectrum disorder in the therapeutic process, as scientific evidence shows that this enhances the effectiveness of therapeutic intervention and increases the chance of the child reaching their full potential in the future. Parental involvement also has a significant impact on both the parents’ quality of life and that of the child. This review study focuses on a closer description and understanding of the relationship between a parent and a child with autism spectrum disorder. It also shows what can support the quality of life of parents of children with autism.
Keywords: autism spectrum disorder, parenting, quality of life, acceptance and commitment
Abstrakt (slovenský preklad):
Počet detí s poruchou autistického spektra v posledných rokoch výrazne vzrástol, čo robí z tejto témy spoločensky veľmi dôležitú a naliehavú oblasť. Výskumy jednoznačne potvrdzujú význam včasnej a cielenej intervencie. V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na zapájanie rodičov detí s poruchou autistického spektra do terapeutického procesu, keďže vedecké dôkazy ukazujú, že to zvyšuje účinnosť intervencie a zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa naplno rozvinie svoj potenciál. Zapojenie rodičov zároveň významne ovplyvňuje kvalitu života samotných rodičov aj detí. Táto prehľadová štúdia sa zameriava na bližší popis a pochopenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom s poruchou autistického spektra a ukazuje, čo môže podporiť kvalitu života rodičov týchto detí.
Kľúčové slová (preklad): porucha autistického spektra, rodičovstvo, kvalita života, akceptácia a záväzok
2. Sonda do vzťahu medzi stresom a tanečnou aktivitou adolescentov
Autori: Vladimír Dočkal – Melissa Zelenáková
Inštitúcia: Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave
Rozsah: s. 17–35
DOI: 10.4149/ppd_202502
E-mail: vladimir.dockal@truni.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The research probe employed a quasi-experimental longitudinal design. The authors monitored the change in the level of experienced stress in two groups of recreational dancers compared to a control group. After four months, the dancers reported a decrease in feelings of helplessness and anger, an increase in self-efficacy, and also a significant decrease in the level of perceived stress. The control group showed no significant changes in any of these variables. The authors opened the question of the possible differential impact of various types of dance and also considered the interaction of other variables, which would be interesting for further studies.
Keywords: dance, adolescence, stress
Abstrakt (slovenský preklad):
Výskumná sondáž využila kvázi-experimentálny longitudinálny dizajn. Autori sledovali zmenu miery prežívaného stresu u dvoch skupín rekreačných tanečníkov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Po štyroch mesiacoch tanečníci uvádzali pokles pocitov bezmocnosti a hnevu, nárast sebaúčinnosti a tiež významné zníženie úrovne vnímaného stresu. V kontrolnej skupine sa neobjavili žiadne významné zmeny v týchto premenných. Autori otvárajú otázku možného rozdielneho vplyvu rôznych typov tanca a zvažujú aj interakcie ďalších premenných, ktoré by bolo zaujímavé preskúmať v budúcich štúdiách.
Kľúčové slová (preklad): tanec, adolescencia, stres
3. Pocity a potřeby žáků středních škol
Autorka: Jana Krucká
Inštitúcia: Filozofická fakulta, Západočeská univerzita, Plzeň, Česká republika
Rozsah: s. 36–50
DOI: 10.4149/ppd_20250337
E-mail: janakruccka@gmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
Emotions are a key factor influencing the educational process, with a potentially positive as well as negative impact. Despite existing research and the growing emphasis on well-being in a school environment, students’ emotional experiences and their subjective needs have not received sufficient attention in the Czech context. This article provides a closer insight into the subject of emotions and needs of secondary school students and presents the results of a questionnaire study conducted at various types of secondary schools in the Pilsen Region. The research, which involved 350 students, reveals a complex picture of their experiences. Significant differences were found between girls and boys. Girls experience negative emotions to a greater extent, while boys tend to experience positive ones. The author also presents the most common needs and wishes of the students. These include needs for safety and security (more frequently reported by girls), respect and influence (more frequently reported by boys). Grammar school students demonstrate greater demands on the support provided by their teachers.
Keywords: emotions in education, school climate, students’ well-being, differences between boys and girls, student needs
Abstrakt (slovenský preklad):
Emócie sú kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim edukačný proces – môžu mať pozitívny aj negatívny dopad. Napriek existujúcim výskumom a narastajúcemu dôrazu na pohodu v školskom prostredí nie sú emocionálne prežívanie študentov a ich subjektívne potreby v českom kontexte dostatočne preskúmané. Tento článok ponúka bližší pohľad na tému emócií a potrieb žiakov stredných škôl a predstavuje výsledky dotazníkového výskumu realizovaného na rôznych typoch stredných škôl v Plzenskom kraji. Výskum zahŕňajúci 350 študentov odhalil komplexný obraz ich skúseností. Významné rozdiely sa ukázali medzi dievčatami a chlapcami – dievčatá prežívajú viac negatívnych emócií, zatiaľ čo chlapci častejšie pozitívne. Autorka zároveň prezentuje najčastejšie potreby a priania študentov – medzi nimi potrebu bezpečia (častejšie uvádzanú dievčatami) a potrebu rešpektu a vplyvu (častejšie uvádzanú chlapcami). Študenti gymnázií navyše prejavujú vyššie nároky na podporu zo strany učiteľov.
Kľúčové slová (preklad): emócie vo vzdelávaní, školská klíma, pohoda študentov, rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, potreby študentov
4. Ako sa učia vysokoškoláci a vysokoškoláčky: Čo zmenila pandémia?
Autorky: Kateřina Hořeňovská – Lenka Sokolová
Inštitúcie: Ústav aplikovanej psychológie, FSEV UK v Bratislave; Masarykova univerzita, Brno
Rozsah: s. 51–71
DOI: 10.4149/ppd_202504
E-mail: lenka.sokolova@fses.uniba.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The paper deals with changes in learning and studying strategies of university students in the context of the COVID-19 pandemic. Through qualitative analysis of interviews with 14 university students, the authors identified five main themes that illustrate the impact of the transition to distance learning and the return to in-person classes. Students faced new dilemmas, experienced changes in mental well-being, and sought new strategies to maintain academic performance. The findings show that while online learning offered some flexibility, it also posed challenges related to concentration, motivation, and structure. Students emphasized the importance of routine, self-discipline, and support from peers and educators. The study provides insight into how university students adapted their learning habits during and after the pandemic.
Keywords: university students, distance learning, COVID-19, learning strategies, mental health
Abstrakt (slovenský preklad):
Článok sa venuje zmenám v študijných a učebných stratégiách vysokoškolákov v kontexte pandémie COVID-19. Prostredníctvom kvalitatívnej analýzy rozhovorov so 14 študentmi vysokých škôl autorky identifikovali päť hlavných tém, ktoré ilustrujú vplyv prechodu na dištančné vzdelávanie a následného návratu k prezenčnej výučbe. Študenti čelili novým dilemám, zaznamenali zmeny v oblasti duševného zdravia a hľadali nové stratégie na udržanie akademického výkonu. Zistenia ukazujú, že hoci online vzdelávanie ponúklo určitú flexibilitu, prinieslo aj výzvy súvisiace so sústredením, motiváciou a štruktúrou. Študenti zdôrazňovali význam rutiny, sebadisciplíny a podpory zo strany rovesníkov a pedagógov. Štúdia prináša vhľad do toho, ako sa vysokoškoláci adaptovali na nové podmienky počas a po pandémii.
Kľúčové slová (preklad): vysokoškoláci, dištančné vzdelávanie, COVID-19, študijné stratégie, duševné zdravie
5. Syndróm vyhorenia u vysokoškolskej študentky
Autor: Jozef Malík
Inštitúcia: Inštitút aplikovanej psychológie, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského v Bratislave
Rozsah: s. 72–85
DOI: 10.4149/ppd_202505
E-mail: jozef.malik@fses.uniba.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The article deals with the issue of burnout syndrome in a university student. It is a qualitative case study that presents the results of a semi-structured interview with a female student suffering from burnout syndrome. The author focused on mapping her experience, internal and external stressors, and the impact of academic, personal and societal factors. The case study reveals the complexity of burnout in the academic environment and emphasizes the need for better support systems, awareness and interventions aimed at prevention and coping strategies among students. The article also touches on the cultural dimension and gender aspects of burnout.
Keywords: burnout syndrome, university student, stress, coping, case study
Abstrakt (slovenský preklad):
Článok sa venuje problematike syndrómu vyhorenia u vysokoškolskej študentky. Ide o kvalitatívnu prípadovú štúdiu, ktorá prezentuje výsledky pološtruktúrovaného rozhovoru so študentkou trpiacou týmto syndrómom. Autor sa zameriava na mapovanie jej prežívania, vnútorných a vonkajších stresorov a vplyvu akademických, osobných a spoločenských faktorov. Štúdia odhaľuje komplexnosť vyhorenia v akademickom prostredí a zdôrazňuje potrebu lepších systémov podpory, zvýšenia povedomia a zavedenia preventívnych a intervenčných stratégií pre študentov. Článok sa okrajovo venuje aj kultúrnemu rozmeru a rodovým aspektom syndrómu vyhorenia.
Kľúčové slová (preklad): syndróm vyhorenia, vysokoškolská študentka, stres, zvládanie, prípadová štúdia
Psychológia a patopsychológia dieťaťa 1-2/2024
Obsah čísla 1–2/2024
Obsah čísla 1–2/2024
- Duševné zdravie z pohľadu adolescentov
Zuzana Štefanec, Romana Schunová – s. 6–16 - Školské intervencie na podporu duševného zdravia žiakov základných škôl: Skúsenosti školských psychologičiek a psychológov
Lenka Sokolová, Dagmar Majerechová, Nikoleta Madunická – s. 17–29 - Poruchy učenia v MKCH-11
Vladimír Dočkal – s. 30–49 - Vplyv religiozity/spirituality na duševné zdravie českých adolescentov
Hüseyin Çaksen – s. 50–54 - Využívajú onkologickí pacienti a rodičia detí s onkologickými ochoreniami náboženské zvládanie?
Hüseyin Çaksen – s. 55–60
Abstrakty článkov
Abstrakty článkov
1. Duševné zdravie z pohľadu adolescentov
Autorky: Zuzana Štefanec, Romana Schunová
Inštitúcia: Katedra psychológie a patopsychológie, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rozsah: s. 6–16
DOI: 10.4149/ppd_202401
E-mail: zuzana.stefanec@fedu.uniba.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The paper focuses on the issue of mental health from the perspective of adolescents. The authors provide a qualitative analysis through a semi-structured interview with fifteen adolescents attending primary school, secondary school, and university. The results of the interviews reveal the importance of health, especially mental health, for adolescents. They point to negative health-threatening factors, such as substance addictions (smoking) and the dangers of social networks. The participants also talked about how they take care of their mental health.
Keywords: mental health, adolescence, positive psychology
Abstrakt (slovenský preklad):
Príspevok sa zameriava na problematiku duševného zdravia z pohľadu adolescentov. Autorky realizovali kvalitatívnu analýzu prostredníctvom pološtruktúrovaného rozhovoru s pätnástimi adolescentmi navštevujúcimi základnú školu, strednú školu a univerzitu. Výsledky rozhovorov poukazujú na to, že zdravie – najmä duševné – je pre adolescentov dôležité. Spomínajú faktory ohrozujúce zdravie ako sú závislosti (napr. fajčenie) a riziká spojené so sociálnymi sieťami. Účastníci výskumu zároveň uvádzali, ako sa o svoje duševné zdravie starajú.
Kľúčové slová (preklad): duševné zdravie, adolescencia, pozitívna psychológia
2. Školské intervencie na podporu duševného zdravia žiakov základných škôl: Skúsenosti školských psychologičiek a psychológov
Autorky: Lenka Sokolová, Dagmar Majerechová, Nikoleta Madunická
Inštitúcia: Ústav aplikovanej psychológie, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Univerzita Komenského v Bratislave
Rozsah: s. 17–29
DOI: 10.4149/ppd_202402
E-mail: lenka.sokolova@fses.uniba.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
Domestic and foreign research studies indicate a worsening trend in well-being and mental health of children and adolescents. International organizations emphasize the need to address this issue in the school environment, either at the level of education and prevention or at the level of providing professional services and psychological interventions. The authors conducted individual semi-structured interviews with eighteen school psychologists in elementary schools with the aim of finding out what interventions they provide to support well-being and mental health in schools. The responses were processed using the inductive qualitative content analysis. They identified three main categories and seven subcategories of activities that the participants mentioned as interventions: individual counselling and consultations for students, individual consultations for parents and teachers, relaxation techniques and sensory stimulation, comprehensive preventive/intervention programs, group educational and counselling activities, group experiential and communication activities, and school-wide activities and campaigns. Interventions focused mainly on working with individuals and class groups. Indirect interventions aimed at parents and teachers, as well as community-wide, school-wide approaches, were less frequent.
Keywords: school psychologist, mental health, well-being, intervention activities
Abstrakt (slovenský preklad):
Domáce aj zahraničné výskumy poukazujú na zhoršujúci sa trend duševného zdravia a pohody detí a adolescentov. Medzinárodné organizácie zdôrazňujú potrebu riešiť túto problematiku v školskom prostredí – buď prostredníctvom vzdelávania a prevencie, alebo poskytovaním odborných služieb a psychologických intervencií. Autorky uskutočnili individuálne pološtruktúrované rozhovory s osemnástimi školskými psychológmi na základných školách s cieľom zistiť, aké intervencie využívajú na podporu pohody a duševného zdravia. Odpovede analyzovali pomocou induktívnej kvalitatívnej obsahovej analýzy. Identifikovali tri hlavné kategórie a sedem podkategórií aktivít, ktoré účastníci označili ako intervencie: individuálne poradenstvo a konzultácie so žiakmi, individuálne konzultácie s rodičmi a učiteľmi, relaxačné techniky a senzorická stimulácia, komplexné preventívne/intervenčné programy, skupinové edukačné a poradenské aktivity, skupinové zážitkové a komunikačné aktivity a celoplošné školské aktivity a kampane. Intervencie boli zamerané najmä na prácu s jednotlivcami a triedami, menej často sa vyskytovali nepriame intervencie smerované na rodičov, učiteľov či celú komunitu.
Kľúčové slová (preklad): školský psychológ, duševné zdravie, duševná pohoda, intervenčné aktivity
3. Poruchy učenia v MKCH-11
Autor: Vladimír Dočkal
Inštitúcia: Katedra psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Rozsah: s. 30–49
DOI: 10.4149/ppd_202403
E-mail: vladimir.dockal@truni.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The paper focuses on the concept of developmental learning disorders in the 11th revision of the International Classification of Diseases and confronts it with the challenges that occur in the description and diagnosis of these disorders in the literature, especially in the Czech and Slovak literature. It draws attention to the partially different understanding of learning disorders and the relevant terminology used in the education sector and medical manuals. ICD-11 defines only one developmental learning disorder, which is then specified according to the area of academic abilities it affects. The concept clearly applies only to school learning, specifically to learning the three Rs. It emphasizes the developmental nature of the disorder and acknowledges its comorbidity with several other disorders, including the co-occurrence of learning and intellectual disorders.
Keywords: ICD-11, learning disorder, comorbidity, differential diagnosis
Abstrakt (slovenský preklad):
Príspevok sa zameriava na koncept vývinových porúch učenia v jedenástej revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11) a konfrontuje ho s výzvami, ktoré sa vyskytujú v ich opisoch a diagnostike v odbornej literatúre – najmä v českom a slovenskom kontexte. Autor upozorňuje na čiastočne odlišné chápanie porúch učenia a na terminológiu používanú v rezorte školstva oproti zdravotníckym manuálom. MKCH-11 definuje len jednu vývinovú poruchu učenia, ktorá sa následne špecifikuje podľa oblasti akademických zručností, ktorých sa týka. Tento koncept sa vzťahuje výhradne na školské učenie, konkrétne na tzv. „tri R“ (čítanie, písanie, počítanie). Zdôrazňuje vývinovú povahu tejto poruchy a uznáva jej komorbiditu s viacerými inými poruchami vrátane intelektového postihnutia.
Kľúčové slová (preklad): MKCH-11, porucha učenia, komorbidita, diferenciálna diagnostika
4. Vplyv religiozity/spirituality na duševné zdravie českých adolescentov
Autor: Hüseyin Çaksen
Inštitúcia: Katedra pediatrie, Lekárska fakulta, Univerzita Necmettina Erbakana, Konya, Turecko
Rozsah: s. 50–54
DOI: 10.4149/ppd_202404
E-mail: huseyincaksen@hotmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
Religion, religiosity and spirituality represent a very important aspect of life in the majority of existing cultures around the world. Religion is the belief in an ever-living God, who is ruling the universe and holding moral relations with mankind. Religiosity (also called religiousness) is defined as an individual’s conviction, devotion, and veneration towards God and diligently fulfilling the orders of religion. Spirituality is a state that a person feels by acting in accordance with transcendental principles, or God’s commandments. Mental health is a state of well-being in which an individual realizes his or her own abilities, can cope with the normal stresses of life, can work productively, and is able to make a contribution to his or her community. The author discusses the effects of religiosity/spirituality on mental health in Czech adolescents to attract attention to the importance of religiosity/spirituality.
Keywords: religiosity, spirituality, mental health, adolescents
Abstrakt (slovenský preklad):
Náboženstvo, religiozita a spiritualita predstavujú významný aspekt života vo väčšine existujúcich kultúr sveta. Náboženstvo je viera vo večne živého Boha, ktorý vládne vesmíru a udržiava morálne vzťahy s ľuďmi. Religiozita (nábožnosť) je definovaná ako individuálne presvedčenie, oddanosť a úcta k Bohu a usilovné plnenie náboženských príkazov. Spiritualita je stav, ktorý človek prežíva, keď koná v súlade s transcendentálnymi princípmi alebo Božími prikázaniami. Duševné zdravie je stav pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže sa vyrovnať s bežnými životnými stresmi, dokáže produktívne pracovať a prispievať k svojmu okoliu. Autor sa v článku venuje účinkom religiozity/spirituality na duševné zdravie českých adolescentov a poukazuje na ich význam.
Kľúčové slová (preklad): religiozita, spiritualita, duševné zdravie, adolescenti
5. Využívajú onkologickí pacienti a rodičia detí s onkologickými ochoreniami náboženské zvládanie?
Autor: Hüseyin Çaksen
Inštitúcia: Katedra pediatrie, Lekárska fakulta, Univerzita Necmettina Erbakana, Konya, Turecko
Rozsah: s. 55–60
DOI: 10.4149/ppd_202405
E-mail: huseyincaksen@hotmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
Cancer burden continues to grow globally, exerting tremendous physical and emotional strain on individuals, families, and communities. Almost all patients with cancer and parents of children with cancer show one of the following psychosocial problems such as shock, denial, guilt, fear, fatigue, stress, sleep disorder, anxiety, depression, etc. Therefore, various coping strategies including religious coping are frequently used by patients with cancer and parents of children with cancer in many societies around the world, especially in the United States. Author discusses use of religious coping among oncology patients and parents of children with oncological diseases to draw attention to the importance of religious coping.
Keywords: cancer, patient, parent, child, religious coping
Abstrakt (slovenský preklad):
Záťaž spôsobená rakovinou celosvetovo neustále rastie a vyvíja obrovský fyzický a emocionálny tlak na jednotlivcov, rodiny aj komunity. Takmer všetci pacienti s rakovinou a rodičia detí s onkologickým ochorením prežívajú niektoré z nasledujúcich psychosociálnych problémov: šok, popieranie, pocit viny, strach, vyčerpanie, stres, poruchy spánku, úzkosť, depresiu atď. Z tohto dôvodu pacienti aj rodičia často využívajú rôzne stratégie zvládania, vrátane náboženského zvládania – najmä v Spojených štátoch, ale aj v mnohých ďalších krajinách. Autor v článku rozoberá využívanie náboženského zvládania medzi onkologickými pacientmi a rodičmi detí s rakovinou, aby poukázal na jeho význam.
Kľúčové slová (preklad): rakovina, pacient, rodič, dieťa, náboženské zvládanie
Psychológia a patopsychológia dieťaťa 2/2023
Obsah čísla 2/2023
Obsah čísla 2/2023
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, ročník 57, číslo 2, 2023
- Deti ako priami účastníci násilia v párových vzťahoch
Ľubica Pavelová, Michaela Hrozenská– s. 71 - Skúsenosti s nenávistnými prejavmi na internete vo vzťahu s agresivitou a aktivistickými a radikalistickými zámermi mladých ľudí na Slovensku
Jana Zsírosová, Róbert Tomšik– s. 84 - Aj detskí psychológovia budú používať jedenástu revíziu Medzinárodnej klasifikácie chorôb
Vladimír Dočkal– s. 103 - Mentálne postihnutie v MKCH-11
Vladimír Dočkal– s. 112 - Budovanie nádeje pri riešení klimatickej úzkosti
Patrícia Gajdošociová– s. 143
Abstrakty článkov
Abstrakty článkov
1. Deti ako priami účastníci násilia v párových vzťahoch
Autorky: Ľuba Pavelová, Martina Hrozenská
Inštitúcie: Budúcnosť, n. o., Nitra (Ľuba Pavelová); Vysoká škola polytechnická, Jihlava, Česká republika (Martina Hrozenská)
Rozsah: s. 71–83
DOI: 10.4149/ppd_202305
E-mail: paveloval@gmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
Children of mothers who have experienced violence within a partner relationship are perceived as a factor affecting women’s strategies in eliminating violence and are part of the so-called turning points that motivate women to change their behaviour. However, children are not always considered to be experiencing direct involvement in this violence. The paper points to the need to perceive such children not only as witnesses but also as direct victims of violence, even when the violent action was not primarily directed at them. The data were obtained using an anamestic questionnaire and a semi-structured interview with 44 women experiencing intimate partner violence. The data were processed using the method of qualitative analysis in ATLAS.ti 8 and MS Excel 2013 software, while the procedures of phenomenological thematic analysis were mainly applied. The results showed that children are directly involved and affected by violence even if the violent action was not primarily directed at them. The identified strategies used by women to prevent, mitigate, or stop violence in intimate relationships point to the need to pay attention to the experiences of their children and to speed up the support and help for women.
Keywords: violence, participants in violence, children, intimate partner violence, women’s strategies
Abstrakt (slovenský preklad):
Deti matiek, ktoré zažili násilie v partnerskom vzťahu, sú vnímané ako faktor ovplyvňujúci rozhodovanie žien pri eliminácii násilia a ako súčasť tzv. zlomových momentov, ktoré ženu motivujú k zmene správania. Tieto deti však nie sú vždy považované za priamych účastníkov násilia. Príspevok poukazuje na potrebu vnímať tieto deti nielen ako svedkov, ale aj ako priame obete násilia – a to aj v prípadoch, keď násilie nebolo namierené priamo proti nim. Dáta boli získané pomocou anamnestického dotazníka a pološtruktúrovaného rozhovoru so 44 ženami, ktoré zažívali partnerské násilie. Údaje boli spracované pomocou kvalitatívnej analýzy v softvéroch ATLAS.ti 8 a MS Excel 2013, s využitím postupov fenomenologickej tematickej analýzy. Výsledky ukázali, že deti sú priamo zapojené a ovplyvnené násilím, aj keď nie sú jeho priamym terčom. Identifikované stratégie, ktoré ženy používajú na prevenciu, zmiernenie alebo zastavenie násilia v partnerskom vzťahu, poukazujú na potrebu venovať väčšiu pozornosť aj prežívaniu detí a urýchliť pomoc pre ženy.
Kľúčové slová (preklad): násilie, účastníci násilia, deti, partnerské násilie, stratégie žien
2. Skúsenosti s nenávistnými prejavmi na internete vo vzťahu s agresivitou a aktivistickými a radikalistickými zámermi mladých ľudí na Slovensku
Autori: Jarmila Zsírosová, Róbert Tomšik
Inštitúcia: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Rozsah: s. 84–102
DOI: 10.4149/ppd_202306
E-mail: jarmila.zsirosova@vudpap.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The subject of the study was to find out what experiences Slovak students have with hateful content and communication on the Internet and what the relationship of these variables is with aggression and activism and radicalism intention of an individual. The research variables were measured using the Hate Content and Communication on the Internet questionnaire (NOKI) developed by the authors, the Buss-Perry Aggression Questionnaire (BPAQ), and Activism and Radicalism Intention Scales (ARIS). A total of 946 respondents aged 14–21 took part in the research, of which 72% were females. Hateful content and communication on the Internet were encountered at least once by 86.8% of respondents, and more than five times by 42.1%. A notable portion, 38.8% of respondents, reported being victims of hateful content and communication. Approximately 22.1% stated that they wrote a hateful message at least once, and 11.3% of respondents created hateful content at least once. Hateful content and communication were most often directed at an individual/group for reasons of sexual orientation, appearance, race, political opinions, or other reasons. Passive experience with hate content on the Internet correlated with all investigated variables except the radicalism scale. Active experience (creation of hateful content) correlated statistically significantly with all investigated variables, including radicalism; correlation with the activism scale was negative.
Keywords: hate content, hate communication, aggression, activism and radicalism intention
Abstrakt (slovenský preklad):
Cieľom štúdie bolo zistiť, aké skúsenosti majú slovenskí študenti s nenávistným obsahom a komunikáciou na internete a aký je vzťah týchto javov k agresivite, aktivizmu a radikalizmu jednotlivca. Premenné boli merané pomocou dotazníka Nenávistný obsah a komunikácia na internete (NOKI) vytvoreného autormi, dotazníka agresivity podľa Busseho a Perryho (BPAQ) a škál zámeru aktivizmu a radikalizmu (ARIS). Výskumu sa zúčastnilo 946 respondentov vo veku 14 až 21 rokov, z toho 72 % tvorili ženy. S nenávistným obsahom a komunikáciou na internete sa aspoň raz stretlo 86,8 % respondentov, viac než päťkrát až 42,1 %. Až 38,8 % uviedlo, že boli obeťou nenávistného obsahu. Približne 22,1 % priznalo, že aspoň raz napísali nenávistný príspevok, a 11,3 % vytvorilo nenávistný obsah. Najčastejšie boli tieto prejavy namierené na základe sexuálnej orientácie, vzhľadu, rasy, politických názorov či iných dôvodov. Pasívna skúsenosť s nenávistným obsahom korelovala so všetkými skúmanými premennými okrem radikalizmu. Aktívna skúsenosť (tvorba obsahu) vykazovala štatisticky významné korelácie so všetkými premennými vrátane radikalizmu, no negatívne korelovala s aktivizmom.
Kľúčové slová (preklad): nenávistný obsah, nenávistná komunikácia, agresivita, aktivizmus, radikalizmus
3. Aj detskí psychológovia budú používať jedenástu revíziu medzinárodnej klasifikácie chorôb
Autor: Vladimír Dočkal
Inštitúcia: Katedra psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Rozsah: s. 103–111
DOI: 10.4149/ppd_202307
E-mail: vladimir.dockal@truni.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The paper provides a brief overview of medical classification systems for mental disorders. It justifies the need to use current psychiatric classifications of diagnoses also in psychology and related disciplines that are providing counselling support to children in the education sector. The author promises to gradually acquaint readers with the description of selected disorders of psychological development according to the latest edition of the International Classification of Diseases – ICD-11. Specifically: learning disorders, conduct disorders, developmental speech and communication disorders, autistic disorders, ADHD, and intellectual disorders.
Keywords: classification systems, DSM, ICD, disorders of psychological development, psychology, special education
Abstrakt (slovenský preklad):
Príspevok poskytuje stručný prehľad o medicínskych klasifikačných systémoch duševných porúch. Zdôvodňuje potrebu používania aktuálnych psychiatrických klasifikácií diagnóz aj v psychológii a príbuzných odboroch, ktoré poskytujú poradenskú podporu deťom v oblasti vzdelávania. Autor zároveň prisľubuje, že bude čitateľov postupne oboznamovať s popisom vybraných porúch psychologického vývinu podľa najnovšej verzie Medzinárodnej klasifikácie chorôb – MKCH-11. Konkrétne: poruchy učenia, poruchy správania, vývinové poruchy reči a komunikácie, autistické poruchy, ADHD a poruchy intelektu.
Kľúčové slová (preklad): klasifikačné systémy, DSM, MKCH, poruchy psychologického vývinu, psychológia, špeciálna pedagogika
4. Mentálne postihnutie v MKCH-11
Autor: Vladimír Dočkal
Inštitúcia: Katedra psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Rozsah: s. 112–142
DOI: 10.4149/ppd_202308
E-mail: vladimir.dockal@truni.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The paper informs about changes in the diagnostic criteria for mental disability in the latest revision of the International Classification of Diseases. The previous term mental retardation has been replaced by disorders of intellectual development. In addition to impairment of intellectual functioning, a mandatory criterion of this diagnosis is a deficit in social adaptation. The use of standardized tests with adequate norms is required, which is not always achievable. Great emphasis is therefore placed on clinical judgment. As a basis for it, behavioural indicators of intellectual functioning and adaptive behaviour in childhood, adolescence, and adulthood are provided.
Keywords: disorders of intellectual development, intelligence, adaptive behaviour, tests, behavioural indicators, clinical judgment
Abstrakt (slovenský preklad):
Príspevok informuje o zmenách v diagnostických kritériách mentálneho postihnutia v najnovšej revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb. Doterajšie pomenovanie „mentálna retardácia“ bolo nahradené výrazom „poruchy intelektového vývinu“. Povinným diagnostickým kritériom je okrem oslabenia intelektových schopností aj narušenie sociálnej adaptácie. Požaduje sa použitie štandardizovaných testov s adekvátnymi normami, čo však nie je vždy dosiahnuteľné. Preto sa kladie veľký dôraz na klinický úsudok. Ako opora pre tento úsudok slúžia behaviorálne indikátory intelektového fungovania a adaptívneho správania v detstve, dospievaní a dospelosti.
Kľúčové slová (preklad): poruchy intelektového vývinu, inteligencia, adaptívne správanie, testy, behaviorálne indikátory, klinický úsudok
5. Budovanie nádeje pri riešení klimatickej úzkosti
Autorka: Patrícia Gajdošociová
Inštitúcia: Inštitút psychológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
Rozsah: s. 143–150
DOI: 10.4149/ppd_202309
E-mail: gajdpatricia@gmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
Climate anxiety could be simply described as concern about climate change. It is associated with the perception of climate change, it occurs even in people who have not personally experienced any direct effects of climate change and has a paralyzing effect on action in favor of the climate. There is no diagnosis of climate anxiety yet, but we can spot its specific symptoms. Learning to manage climate anxiety is most effective by building hope, which is an essential part of supporting mental health in times of climate crisis. Joanna Macy’s process of building active hope can help you experience and understand emotions, build personal strength, motivate action, and respond responsibly to the pressing challenges of our time, including the climate crisis.
Keywords: climate anxiety, hope
Abstrakt (slovenský preklad):
Klimatickú úzkosť možno jednoducho opísať ako obavy z klimatickej zmeny. Súvisí s vnímaním klimatickej zmeny, vyskytuje sa aj u ľudí, ktorí nezažili žiadne jej priame dôsledky, a má paralyzujúci vplyv na konanie v prospech klímy. Hoci klimatická úzkosť zatiaľ nemá oficiálnu diagnózu, možno pozorovať jej špecifické symptómy. Najefektívnejší spôsob zvládania klimatickej úzkosti spočíva v budovaní nádeje, ktorá je podstatnou súčasťou podpory duševného zdravia v čase klimatickej krízy. Proces budovania aktívnej nádeje podľa Joanny Macyovej môže pomôcť prežívať a porozumieť emóciám, budovať osobnú silu, motivovať k činom a zodpovedne reagovať na naliehavé výzvy našej doby vrátane klimatickej krízy.
Kľúčové slová (preklad): klimatická úzkosť, nádej
Psychológia a patopsychológia dieťaťa 1/2023
Obsah čísla 1/2023
Obsah čísla 1/2023
Psychológia a patopsychológia dieťaťa, ročník 57, číslo 1, 2023
- Výchovné štýly v rodine ako prediktor osobnostných dimenzií veľkej päťky
Robert Tomšik– s. 3–19 - Vzdelávanie nepočujúcich žiakov v školách hlavného vzdelávacieho prúdu – riziká a možnosti ich eliminácie
Katarína Zborteková– s. 20–38 - Skríning rozvoja detí v predprimárnom vzdelávaní
Vladimír Dočkal, Ivan Belica, Karin Belovičová, Eva Farkašová– s. 39–54 - Jazyk a násilí – tři formy násilí v komunikaci
Jana Krucká– s. 55–63
Abstrakty článkov
Abstrakty článkov
1. Výchovné štýly v rodine ako prediktor osobnostných dimenzií veľkej päťky
Autor: Robert Tomšik
Inštitúcia: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Rozsah: s. 3–19
DOI: 10.4149/ppd_202301
Abstrakt (anglicky – originál):
The aim of the study was to investigate the predictive power of upbringing styles in relation to the Big Five personality traits. In total, 800 high school students (247 of them boys) aged 14 to 19 (AM = 15.58) were involved in the research. Two standardized instruments were used to examine the variables – DZSVR and NEO-FFI questionnaires. ANOVA and MGLM methods were primarily used for statistical analysis. The majority of respondents experienced an indifferent style of family upbringing (58.9%), followed by an autocratic style of family upbringing (16.0%), a liberal style of family upbringing (12.9%) and a social-integrative style of family upbringing (12.3%). Statistically significant group differences in personality traits were found. Respondents brought up with an indifferent style were characterized by low scores in all dimensions except neuroticism, in which they exhibited the highest average score. Respondents who experienced social-integrative and liberal style of parenting had a similar structure of the Big Five personality traits, with those brought up with a liberal style showing lower levels of neuroticism and higher levels of conscientiousness. Finally, respondents raised in an autocratic style were characterized by low extraversion and high neuroticism. Parenting styles significantly predicted all personality dimensions; the explained variance for individual dimensions ranged from 3.5% to 13.6%. Parenting styles explained a significant part of the variance in all five personality dimensions.
Keywords: parenting styles, personality traits, prediction, Big Five, adolescents
Abstrakt (slovenský preklad):
Cieľom štúdie bolo preskúmať prediktívnu silu štýlov výchovy vo vzťahu k dimenziám osobnosti modelu veľkej päťky. Výskumu sa zúčastnilo celkovo 800 stredoškolákov (z toho 247 chlapcov) vo veku od 14 do 19 rokov (priemer = 15,58). Na meranie premenných boli použité dva štandardizované dotazníky – DZSVR a NEO-FFI. Na štatistickú analýzu boli primárne použité metódy ANOVA a MGLM. Väčšina respondentov uviedla, že zažila indiferentný štýl rodinnej výchovy (58,9 %), nasledovaný autokratickým (16,0 %), liberálnym (12,9 %) a sociálno-integračným (12,3 %) štýlom. Zistili sa štatisticky významné rozdiely medzi skupinami v osobnostných dimenziách. Respondenti vychovávaní indiferentným štýlom dosahovali nízke skóre vo všetkých dimenziách s výnimkou neuroticizmu, kde mali najvyššie priemerné skóre. Respondenti so skúsenosťou so sociálno-integračným a liberálnym štýlom výchovy vykazovali podobnú štruktúru dimenzií veľkej päťky, pričom liberálna výchova bola spojená s nižšou úrovňou neuroticizmu a vyššou svedomitosťou. Nakoniec respondenti vychovávaní autokratickým štýlom mali nízku extraverziu a vysoký neuroticizmus. Výchovné štýly štatisticky významne predikovali všetky dimenzie osobnosti, pričom vysvetlená variancia jednotlivých dimenzií sa pohybovala od 3,5 % do 13,6 %.
Kľúčové slová (preklad): výchovné štýly, osobnostné črty, predikcia, veľká päťka, adolescenti
2. Vzdelávanie nepočujúcich žiakov v školách hlavného vzdelávacieho prúdu – riziká a možnosti ich eliminácie
Autorka: Katarína Zborteková
Inštitúcia: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Rozsah: s. 20–38
DOI: 10.4149/ppd_202302
E-mail: katarina.zbortekova@vudpap.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
As part of the longitudinal monitoring of psychological development of integrated students with prelingual hearing impairment, the author has already noted in the past, in addition to positive factors, factors that appear to be risky for psychological development. The benefits of integrated education of pupils with severe hearing impairment include their broader academic abilities and, in cognitive development, especially the development of spoken language and communication competencies. Their weak or insufficient social inclusion among peers appears to be a problem. The author compiled diagnostic procedures to identify the level of social status of these pupils in regular schools. After confirming low social inclusion, she applied a program to improve mutual understanding and cooperation of pupils with hearing impairment and their hearing classmates. Mild positive effects of the program tended to persist even a year after its implementation.
Keywords: pupils with severe prelingual hearing impairment, integrated education, program to support social inclusion
Abstrakt (slovenský preklad):
V rámci dlhodobého monitorovania psychologického vývinu integrovaných žiakov s prelingválnym sluchovým postihnutím autorka v minulosti okrem pozitívnych faktorov identifikovala aj faktory, ktoré predstavujú riziko pre psychologický vývin. Výhody integrovanej edukácie žiakov s ťažkým sluchovým postihnutím zahŕňajú širšie akademické schopnosti a v oblasti kognitívneho vývinu najmä rozvoj hovoreného jazyka a komunikačných kompetencií. Problémom sa však javí ich slabé alebo nedostatočné sociálne začlenenie medzi rovesníkmi. Autorka zostavila diagnostické postupy na identifikáciu úrovne sociálneho statusu týchto žiakov v bežných školách. Po potvrdení nízkej miery sociálnej inklúzie aplikovala program zameraný na zlepšenie vzájomného porozumenia a spolupráce medzi žiakmi so sluchovým postihnutím a ich počujúcimi spolužiakmi. Mierne pozitívne efekty programu pretrvávali aj rok po jeho zavedení.
Kľúčové slová (preklad): žiaci s ťažkým prelingválnym sluchovým postihnutím, integrované vzdelávanie, program podpory sociálnej inklúzie
3. Skríning rozvoja detí v predprimárnom vzdelávaní
Autori: Vladimír Dočkal, Ivan Belica, Karin Belovičová, Eva Farkašová
Inštitúcia: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Rozsah: s. 39–54
DOI: 10.4149/ppd_202303
E-mail: vladimir.dockal@vudpap.sk
Abstrakt (anglicky – originál):
The authors developed a screening tool that can be used by kindergarten teacher (or other person providing a child’s pre-primary education) to monitor and record the aspects of child’s development important as indicators of his/her readiness to enter school during the preschool year. In the study, in which seven pre-school kindergarten classes and 135 children were involved, reliability of the instrument and its sensitivity to developmental changes were verified. The authors developed norms in the form of a three-point assessment of the child for twelve competence areas. The screening tool is available on the website, from where the user manual and recording sheet can be downloaded in two versions. The Excel version directly scores the recorded data.
Keywords: preschool age, pre-primary education, school readiness, screening
Abstrakt (slovenský preklad):
Autori vyvinuli skríningový nástroj, ktorý môžu používať učitelia materských škôl (alebo iné osoby zabezpečujúce predprimárne vzdelávanie) na sledovanie a zaznamenávanie aspektov vývinu dieťaťa, ktoré sú dôležité ako ukazovatele jeho pripravenosti na vstup do školy počas predškolského roka. V štúdii, ktorej sa zúčastnilo sedem tried materských škôl a 135 detí, bola overená spoľahlivosť nástroja a jeho citlivosť na vývinové zmeny. Autori vypracovali normy vo forme trojbodového hodnotenia dieťaťa v rámci dvanástich oblastí kompetencií. Skríningový nástroj je dostupný na webovej stránke, odkiaľ je možné stiahnuť používateľskú príručku a záznamový hárok v dvoch verziách. Excel verzia priamo vyhodnocuje zaznamenané údaje.
Kľúčové slová (preklad): predškolský vek, predprimárne vzdelávanie, školská pripravenosť, skríning
4. Jazyk a násilí – tři formy násilí v komunikaci
Autorka: Jana Krucká
Inštitúcia: Pedagogická fakulta Univerzity Karlovy, Praha
Rozsah: s. 55–63
DOI: 10.4149/ppd_202304
E-mail: janakruccka@gmail.com
Abstrakt (anglicky – originál):
The paper describes and analyses in detail three forms of violence in communication – ignoring, labelling and stigmatization. Each form is illustrated by examples from school practice. The results of the author’s recent research on linguistic violence at secondary schools are also mentioned. Three questions are answered for each of the mentioned forms of violence: What do we mean by this form of linguistic violence? The particular form is briefly defined based on its etymology. How is it used? Linguistic means and procedures for using the particular form are explained. Why does it work? The influence of the particular form of violence on the mental health is indicated. All three forms of communicative violence are damaging for the human need for recognition. The recipients are either completely neglected or their individuality is displaced by generalization – they are not seen as unique persons, but as part of a group chosen for them by someone else. Violence in communication can have serious consequences for the recipient, which the speakers are often not aware of.
Keywords: ignoring, stigmatization, labelling, communication, linguistic violence
Abstrakt (slovenský preklad):
Článok podrobne opisuje a analyzuje tri formy násilia v komunikácii – ignorovanie, nálepkovanie a stigmatizáciu. Každá forma je ilustrovaná príkladmi zo školskej praxe. Autorka zároveň uvádza výsledky svojho nedávneho výskumu o jazykovom násilí na stredných školách. Pri každej z uvedených foriem násilia odpovedá na tri otázky: Čo danou formou jazykového násilia rozumieme? Každá forma je stručne definovaná na základe svojho etymologického významu. Ako sa používa? Sú opísané jazykové prostriedky a postupy, ktoré umožňujú jej uplatnenie. Prečo funguje? Je načrtnutý jej vplyv na psychické zdravie. Všetky tri formy komunikačného násilia poškodzujú ľudskú potrebu byť videný a uznaný. Obeť je buď úplne ignorovaná, alebo je jej individualita nahradená zovšeobecnením – teda nie je vnímaná ako jedinečná osoba, ale ako člen skupiny, ktorú pre ňu určil niekto iný. Násilie v komunikácii môže mať vážne dôsledky na prijímateľa, ktoré si hovoriaci často neuvedomujú.
Kľúčové slová (preklad): ignorovanie, stigmatizácia, nálepkovanie, komunikácia, jazykové násilie
Psychológia a patopsychológia dieťaťa 2002-2018
Abstrakty článkov (staršie)
Abstrakty článkov (staršie)
- [2002-2018] – ročník 37-52 (ZIP, 6.88 MB)
